Kde bolo tam bolo, jedného dňa, s krásnym dátumom 10. 10. sa Videsáci z rôznych strán, kútov a miest Slovenska opäť vybrali prežiť parádny víkend. Posádka zo západu hneď na stanici v Ružomberku čelila výzve identifikovať nové tváre Videsu, teda konkrétne Aničku, ktorá sa našťastie identifikovala k nám aj sama (asi ťažko prehliadnuť takú početnú skupinu nabalených Videsákov nastupujúcich do autobusu do Lúčok, všakže?)
Nechala som sa presvedčiť aj ja a podotýkam, že dobrovoľne som sa prihlásila. Prvýkrát mierim na mnohokrát ospevovaný VIDES, a to priamo do nádherných Lúčok.
Do Bardejova sme s Katkou docestovali okolo druhej a saleziáni nás priviezli na Vinbarg
zložiť si veci a oddýchnuť si. Hneď sme sa brali na Poštárku, na predtáborové stretnutie animátorov. Tam
sme sa zvítali a porozdeľovali do 10 skupín, prešli si pokyny k programu na pondelok a samozrejme rozdali si táborové tričká s obrázkom Anky Kolesárovej, ktorej životný príbeh bol témou tohtoročného tábora. Po prvých snahách spoznať sa a pokecať, sme išli s Katkou na sv. omšu do Baziliky sv. Egídia, a potom sme si spravili poznávaciu prechádzku po historickom centre Bardejova. Domov sme prišli večer unavené, zmohli sme sa len na
spoločné vešpery.
Kde bolo tam bolo, jedného dňa, s krásnym dátumom 10. 10. sa Videsáci z rôznych strán, kútov a miest Slovenska opäť vybrali prežiť parádny víkend. Posádka zo západu hneď na stanici v Ružomberku čelila výzve identifikovať nové tváre Videsu, teda konkrétne Aničku, ktorá sa našťastie identifikovala k nám aj sama (asi ťažko prehliadnuť takú početnú skupinu nabalených Videsákov nastupujúcich do autobusu do Lúčok, všakže?)
Nechala som sa presvedčiť aj ja a podotýkam, že dobrovoľne som sa prihlásila. Prvýkrát mierim na mnohokrát ospevovaný VIDES, a to priamo do nádherných Lúčok.
