„Och môj život! No tak do tohoto sa mi fakt ani náhodou nechce.” Touto vetou (alebo lepšie povedané- prvotnou vnútornou reakciou) som sa stala oficiálnym členom klubu ľudí, ktorí sa mýlia. Takmer som sa tiež stala „tou, čo povedala nie kráľovi”, no presne toto bol môj prvý úprimný a nevyrieknutý názor na to, keď Michal dva týždne pred táborom napísal, že rozmýšľal nad témou „Kráľ Dávid”. No keď som si to nechala dva dni uležať v hlave, odrazu som sa na tábor tešila tak moc, že som si myslela, že sa snáď tých pár dni už ani nedočkám.