Leto na poštárke

Do Bardejova sme s Katkou docestovali okolo druhej a saleziáni nás priviezli na Vinbarg
zložiť si veci a oddýchnuť si. Hneď sme sa brali na Poštárku, na predtáborové stretnutie animátorov. Tam
sme sa zvítali a porozdeľovali do 10 skupín, prešli si pokyny k programu na pondelok a samozrejme rozdali si táborové tričká s obrázkom Anky Kolesárovej, ktorej životný príbeh bol témou tohtoročného tábora. Po prvých snahách spoznať sa a pokecať, sme išli s Katkou na sv. omšu do Baziliky sv. Egídia, a potom sme si spravili poznávaciu prechádzku po historickom centre Bardejova. Domov sme prišli večer unavené, zmohli sme sa len na
spoločné vešpery.

Pondelok ráno sme začali spoločnými raňajkami so saleziánmi a pobrali sme sa na Poštárku,
na ranné modlitby, ktoré sme si s Katkou pripravili pre animátorov. Po modlitbách sme si
zhrnuli program, porozdeľovali úlohy na stanoviská a scénky, a išli von privítať deti. Odobrali sme sa s deťmi po skupinkách pomodliť sa a povedať si niečo o narodení a krste Anky, ako aj o našom krste. Program sme začali
scénkou a táborovou piesňou. Nažhavené deti sa potom rozbehli na najbližšie stanovisko a my sme mali
čo robiť, aby sme ich ustrážili. Doobedné stanoviská sme zakončili sv. omšou a deti sa rozpŕchli na obed.
Poobede sme pokračovali v stanoviskách, na ktorých sme sa snažili získať čo najviac bodov. Táborovou piesňou sme sa rozlúčili s deťmi pre tento deň a my animátori sme išli načerpať sily, najesť sa a trochu spoločne
pochillovať. Vonku sa začalo zmrákať, keď nám vtom v spoločenskej vyhodilo prúd, tak sme sa
rozhodli zabaliť to a pobrať sa na Vinbarg. Sotva sme do auta nastúpili, spustila sa obrovská spúšť vetra
a dažďa a celú cestu sme šli okolo stromov, niektorých už zlomených prudkou búrkou. Kým sme prišli
pomaly na Vinbarg už búrka končila, no našli sme tam spúšť, ktorú napáchala na terase.

Utorkové ráno sme šli na tábor s obavami, že nám dážď prekazí program, no doobedie prebehlo
ako zvyčajne. Spoločnou modlitbou, scénkou a hymnou sme začali deň, no nesmieme zabudnúť na
pokrik skupiniek, či na príbeh o bl. Anke. Ako program sme mali väčšinou súťaže medzi skupinkami, čo s ich vrodenou súťaživosťou sa premenilo na „hry na život a na smrť“ a spravodlivosť v nich bola kľúčovou. Poobede sme mali pokračovať v súťažiach, ale dážď po sv. omši nám prekazil program, preto sme aj deti poslali domov. Zvyšný čas sme strávili s animátormi v jedálni hraním spoločenských hier Uno, Aktivity a Jenga; pri ktorých sme sa riadne nasmiali, ale aj bližšie spoznali. Večer sme pokračovali so saleziánmi spoločenskou hrou Osadníci z Katanu, kde nás otec Marián všetkých nabyl a vyhral svojou taktikou stavania miest.

Streda síce začala spŕškou dažďa, no nenechali sme sa odradiť a po modlitbe s animátormi prestalo pršať a tábor mohol pokračovať. Streda mala byť o putovaní, ako aj Anka putovala za Pannou Máriou do Kľokočova, ale pre zlú predpoveď a nestálosť počasia sme pokračovali štvrtkovým programom. Doobeda boli zápasy ako vybíjaná, šatka, futbal a poobede boli pištoľky, hod na kôš, kolky a kopec ďalších. Nakoniec nám nepršalo a stihol sa celý program. Večer sme chvíľu pokecali s animátormi a posťažovali sa, ako bolo ťažké robiť spravodlivých rozhodcov na stanoviskách pri toľkej súťaživosti. Trochu vyšťavené sme sa pobrali domov navečerať, no večer sme aj tak vytiahli spoločenskú hru.

Štvrtok nás privítal studeným vetrom, no žiadnym dažďom, a tak sme spokojne pokračovali v tábore. Témou bola mučenícka smrť Anky Kolesárovej, ktorá môže byť inšpiráciou aj pre nás. Na dnešné stanoviská išli deti samostatne a donekonečna ich opakovali, aby získali čo najviac „aniek“, čo bola mena, ktorou budú platiť, aby sa dostali do ringu. V ten deň sa deti najviac vybláznili a každý si vyskúšal všetky stanoviská, no našiel aj medzi nimi také, čo mu ide najlepšie. Poobede sme súťažili so skupinkami v ringoch a museli sme platiť ankami. Za každé víťazstvo sme získali kúsok mapy na ďalší deň. Okolo štvrtej sme ukončili deň a pobrali sa hodnotiť a bodovať aktivity. Počas celého tábora každá skupinka mala aj bočnú úlohu za veľa bodov, a to starať sa o vajíčko, aby nikomu nepadlo a nepuklo. No a už bol predposledný deň a len tri skupinky ostali s celým vajíčkom, čo zamiešalo hodnotenie. Po pomoci s prípravami na ďalší deň, sme ostali v spoločenskej s animátorkami a viedli vášnivý rozhovor o obľúbených knihách a žánroch, no prešli sme až ku crazy príbehom zo strednej školy. Keď sme
konečne ukončili náš debatný krúžok, ako to otec Peter nazval, tak sme sa pobrali na Vinbarg. Tam sme
večer strávili prechádzkou po sídlisku a modlitbou ruženca.

Piatok nás privítal krásnym počasím. Tento záverečný deň sa niesol v myšlienke oslávenia v nebi a svätosťou bl. Anky Kolesárovej. V ranných modlitbách si animátori vypočuli svedectvá mladých, ktorých život zmenila Anka Kolesárova. Svedectvami sa to nieslo celé doobedie, kedy sme sa pohybovali po osade a hľadali domácich, ktorí mali pre nás úlohu. Za splnenie úlohy sme dostali kúsok zo zašifrovaného svedectva. Po získaní všetkých častí sme sa pustili do rozšifrovania textu z azbuky, elfčiny alebo aramejčiny. Spoločnou omšou sme ukončili súťaže a poobede nás čakalo vyhlásenie víťaza. Posledné pokriky, spoločná hymna a išlo sa na to. Napätie stúpalo
a víťaz bol nečakaný, keďže vajíčka zamiešali hru. Víťazná skupina dostala tortu, ktorá veľmi rýchlo zmizla. No a tábor sme zakončili veľkou diskotékou na rómske vypaľovačky. O štvrtej sme sa rozlúčili s deťmi a museli sme im sľúbiť, že prídeme o rok. S animátormi sme pokračovali v hrách a zábave ako stoličkový tanec či upír, no rozprúdila sa aj žhavá diskusia na rôzne hlboké témy. Rozlúčka s animátormi bola ťažká, keďže po tábore nás spájali zážitky, nervy a pot. Večer na Vinbargu sme strávili so saleziánmi, ktorí nás zabávali historkami.

Sobotné ráno sme sa rozlúčili a poďakovali za úžasnú pohostinnosť. Nachystané domov sme zistili, že výluka nám skomplikovala život, a tak sme uprosili saleziána Juzeka, aby nás zaviezol do Kysaku, nech stihneme vlak na západ. A takto trochu zmätočne sa končí naša misia na Poštárke v Bardejove.

Terezka a Katka