Na túto víkendovku som sa veľmi tešila, hlavne na kamarátov, ktorí mi už chýbali, keďže ubehli tri mesiace od posledného Videsu. Do Lúčok sme prišli z rôznych smerov - z východu dofrčali Rožňavčania autom, vlakom nám pricestovala časť zo západu a z Bystrice. No a naveľa, naveľa z posledných síl prišlo aj auto z Bratislavy. Veď viete ako to býva, akonáhle nasneží v Bratislave to už kolabuje a presne takéto dopravné ťažkosti spomalili náš príchod, ale o dobrú náladu nás neobrali.
Päť žien, jedna stanica, jeden (vďakabohu) meškajúci vlak. Rozhodí ich to? Veru nie. Tie ženy sú Domča, Terezka, Zuzka, Elenka a sestra Nika. Spája ich túžba. Túžba cestujúcich ísť ďalej. Za obzor (seba)poznania - smer Važec.
Kde bolo tam bolo, jedného dňa, s krásnym dátumom 10. 10. sa Videsáci z rôznych strán, kútov a miest Slovenska opäť vybrali prežiť parádny víkend. Posádka zo západu hneď na stanici v Ružomberku čelila výzve identifikovať nové tváre Videsu, teda konkrétne Aničku, ktorá sa našťastie identifikovala k nám aj sama (asi ťažko prehliadnuť takú početnú skupinu nabalených Videsákov nastupujúcich do autobusu do Lúčok, všakže?)
Na túto víkendovku som sa veľmi tešila, hlavne na kamarátov, ktorí mi už chýbali, keďže ubehli tri mesiace od posledného Videsu. Do Lúčok sme prišli z rôznych smerov - z východu dofrčali Rožňavčania autom, vlakom nám pricestovala časť zo západu a z Bystrice. No a naveľa, naveľa z posledných síl prišlo aj auto z Bratislavy. Veď viete ako to býva, akonáhle nasneží v Bratislave to už kolabuje a presne takéto dopravné ťažkosti spomalili náš príchod, ale o dobrú náladu nás neobrali.
Päť žien, jedna stanica, jeden (vďakabohu) meškajúci vlak. Rozhodí ich to? Veru nie. Tie ženy sú Domča, Terezka, Zuzka, Elenka a sestra Nika. Spája ich túžba. Túžba cestujúcich ísť ďalej. Za obzor (seba)poznania - smer Važec.
