Stretli sme sa 23. - 25.10. v Žiline. Síce v neveľkom počte, ale dobrého veľa nebýva. Našou víkendovou témou bolo sebapoznanie. A aby sme na to nešli úplne od zdanlivej nuly (nie že by sme na videse boli prvýkrát), tak sme postupovali v nasledujúcom poradí. Pomaličky sme sa pozbierali a prehodili pár viet o tom, ako sa kto má a tak, pri spoločnej piatkovej véči.
Zvládla som to, prežila som celý rok s Videsom. Čo prežila, ja som si ho dokonca aj užila! A po roku som opäť na Vides 0. Úprimne, na začiatku som tomu nedávala veľkú nádej, keďže som maximálny introvert, ale ako vidíte, som tu.
O tom, že sa možno vyberieme do Španielska na kongres, sme sa s Dominikou (teda Šerinkou) dozvedeli ešte v zime. Vtedy sa to ešte zdalo veľmi ďaleké a veľmi rozprávkové. Semester však prešiel rýchlo, zrazu prišli prázdniny, tábory, brigády a nakoniec, ani sme nevedeli ako, bolo 25. augusta a my sme sa ocitli spolu na letisku. Už od začiatku to však nebola žiadna rozprávka, ale akčný film plný zvratov a prekvapení.
Stretli sme sa 23. - 25.10. v Žiline. Síce v neveľkom počte, ale dobrého veľa nebýva. Našou víkendovou témou bolo sebapoznanie. A aby sme na to nešli úplne od zdanlivej nuly (nie že by sme na videse boli prvýkrát), tak sme postupovali v nasledujúcom poradí. Pomaličky sme sa pozbierali a prehodili pár viet o tom, ako sa kto má a tak, pri spoločnej piatkovej véči.
Zvládla som to, prežila som celý rok s Videsom. Čo prežila, ja som si ho dokonca aj užila! A po roku som opäť na Vides 0. Úprimne, na začiatku som tomu nedávala veľkú nádej, keďže som maximálny introvert, ale ako vidíte, som tu.
