Slovenská 4 členná skupina VIDES dobrovoľníkov sa v dňoch 18. 6. – 9.7. nachádzala priamo v Albánskej dedine Tale pri pobreží Jadranského mora. Čo nám obohacovalo život?
Zem pod nohami – prach, kamene, piesok a okolo veľa detí i mladých s albánskou krvou v žilách. Prímestský tábor o blahoslavenej Laure Vicuni, patrónke ich saleziánskeho strediska, priniesol dynamiku do 3 týždňov . Hodnoty, na ktorých stavala v živote Laura sa stali pevnou istotou aj pre nás.
Vzduch, vietor vo vzťahoch –teplota vzduchu dosahovala 40 stupňov. Naštastie v noci trochu menej. Ľud z Balkánskeho poloostrova je plný emócií a nasadenia sa do obidvoch smerov. To, čo albánci robia, robia naplno: či je to zápal v hre alebo prejavy hnevu. Snaha o komunikáciu verbálnu s mnohými neverbálnymi prvkami z našej strany priniesla úspech- dorozumeli sme sa a tábor s mnohými aktivitami prebehol v pokoji. Inakosť našich kultúr, mentality , jazyka bol veľký, ale nie neprekonateľný.
Voda (v mori- stále mokrá, slaná..a ako to, že takú nemáme aj doma? )Bez vody , niet života- vďaka za vašu podporu na diaľku , za modlitby, za materiálnu pomoc. VĎAKA aj komunite sestier saleziánok z Tale, ktoré nás prijali a vytvorili prestor pre spoluprácu.Vďaka všetkým slovákom, misionárom, s ktorými sme sa v Krajine orlov mohli stretnúť a prežiť vo víre živlov veľa významných chvíľ.
"Prídete aj o rok?" otázka mnohých detí, rodičov, spoluanimátorov, ktorá nenecháva ľahostajnými ani Elen, FMA a ani dobrovoľníkov Lenku, Dominiku a Michala.