Slovenská 4 členná skupina VIDES dobrovoľníkov sa v horúcich letných dňoch na prelome júna a júla nachádzala priamo v Albánskej dedine Tale pri pobreží Jadranského mora. Čo nám obohacovalo život?
Zem pod nohami – prach, kamene, piesok a okolo veľa detí i mladých s albánskou krvou v žilách. Prímestský tábor o blahoslavenej Laure Vicuni, patrónke ich saleziánskeho strediska, priniesol dynamiku do 3 týždňov . Hodnoty, na ktorých stavala v živote Laura sa stali pevnou istotou aj pre nás.
Vzduch, vietor vo vzťahoch –teplota vzduchu dosahovala pravidelne 40 stupňov. Naštastie v noci trochu menejJ . Ľud z Balkánskeho poloostrova je plný emócií a nasadenia sa do obidvoch smerov. To, čo albánci robia, robia naplno: či je to zápal v hre alebo prejavy hnevu. Snaha o komunikáciu verbálnu s mnohými neverbálnymi prvkami z našej strany priniesla úspech- dorozumeli sme sa a tábor s mnohými aktivitami prebehol v pokoji. Inakosť našich kultúr, mentality , jazyka bol veľký, ale nie neprekonateľný.
Voda (v mori- stále mokrá, slaná..a ako to, že takú nemáme aj doma? zato elektrina bola každodenne neprítomná.. )
Bez vody , niet života- vďaka za Tvoju podporu na diaľku , za modlitby, za materiálnu pomoc. Aj vďaka Tebe sme v Krajine orlov mohli prežiť vo víre živlov veľa významných chvíľ.
“Prídete aj o rok? “ otázka mnohých detí, rodičov, spoluanimátorov, ktorá nás nenechala ľahostajnými
Elen, FMA a dobrovoľníci Lenka, Dominika a Michal