22. november 2019, 2. stretnutie videsákov, Chris Gardner trieli na chatu do Slavnice, časť Podhorie. Beží. Jeho snaha o Šťastie na dosah neutícha. Stále beží. Biely, špinavý od farby beží, aby získal prácu, ktorú tak veľmi potrebuje. Otvorí dvere: ,,Snažil som sa vymyslieť historku, ktorou by som zdôvodnil, prečo takto vyzerám. A chcel som, aby som tou historkou dokázal, že mám vlastnosti, ktoré tu určite oceníte - ako je úprimnosť, alebo pracovitosť, schopnosť tímovej spolupráce a tak ďalej... A vôbec nič mi nenapadlo. Takže musím s pravdou von. Zatvorili ma za neplatenie pokút za parkovanie. A musel som bežať celú cestu z policajnej stanice až sem. A predtým som maľoval byt.“
Zaujatí, pobavení i povzbudení príbehom tohto muža, manžela a otca, zaľahli všetci do spacákov, aby na druhý deň odhalili svoju pravdu, v ktorej vyrastali. Fotky z detstva vyvolávali milé úsmevy a niesli so sebou rôzne príhody, jednotlivé rodokmene spestrili rozprávanie. Pri Jakubovej studni v meste Sychar stretli sme spolu so Samaritánkou Pána Ježiša. Žena mu vravela: ,,Viem, že príde Mesiáš, zvaný Kristus. Až príde on, zvestuje nám všetko.“ Ježiš jej povedal: ,,To som ja, čo sa rozprávam s tebou.“ (Ján 4, 25-26) Poobedie patrilo prechádzke ku kaplnke Lurdskej Panny Márie v Tlstej Hore. Blok prednášok so sestrou Monikou bol kvalitnou ukážkou vyrovnávania sa so stresom, spoločného hľadania a témou štyroch pilierov človeka. Keby Chris Gardner prišiel večer, istotne by povedal: ,,táto časť môjho života sa volá bašavel.“ A veru bola to veselá katarínska zábava, plná úloh na ľudovú nôtu. Tri tímy sa popasovali so spevom, prednesom, rozšifrovaním prísloví a porekadiel, kreslením, či šúpaním jabĺk. Krásnu kyticu uvitú z pokladov pozbieraných v tomto dni sme s vďakou v srdci ponúkli Panne Márii vo večernej modlitbe. Pretože vďačnosť otvára srdcia Božej Prítomnosti a myseľ Božím myšlienkam. Mne v duchu odznela myšlienka otca, ktorý ju povedal svojmu synovi: ,,Never, keď ti niekto vraví, že niečo nezvládneš. Ani keď som to ja, dobre? Keď máš sen, musíš ho uskutočniť. Keď niekto prehrá, tak ti bude hovoriť, že prehráš aj ty. Ale ak niečo chceš, bež za tým. Bodka.“
V nedeľu Krista Kráľa nemohla chýbať omša a po nej výborný obed. Najťažšiu časť – táto časť sa volá lúčenie – sme zvládli s prísľubom ďalšieho stretnutia vo februári v novom roku. Ďakujeme bratom saleziánom za pobyt na chate, milú návštevu i odslúžené omše, manželom Moravčíkovým za naše plné brušká a každému, kto na nás myslel a modlil sa za nás. Nech máte nadhľad, aký mala hlavná postava vo filme: ,,Čo by ste povedali na to, keby nám sem prišiel na pohovor chlapík bez košele a ja by som ho prijal?“ - ,,Povedal by som, že mal určite veľmi pekné nohavice“.
Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.