Po dlhom zvažovaní kde budem ako dobrovoľníčka cez leto pôsobiť, padla voľba práve na Srbsko aj preto, že bolo pre mňa a ostatných málo známou krajinou. A musím povedať, že neľutujem.
Do Srbska sme sa vybrali piati dobrovoľníci VIDES-u z rôznych častí Slovenska. Naša dobrodružná misijná cesta začala v Trnave, kde sme pripravovali veci na tábor pre srbské deti. Ani som netušila, že výroba rekvizít môže byť tak zábavná.
V nedeľu večer sa k nám pridal zvyšok srbskej výpravy. Do tejto balkánskej krajiny sme odcestovali v pondelok skoro ráno a v dobrej nálade. Cesta ubehla rýchlo a podvečer sme už boli na mieste v Selenči, u rodiny Ralbovských, ktorá nám poskytla ubytovanie a starostlivosť. Večer sme vyrazili na miesto konania tábora, do Sonty. Boli sme ubytovaní na fare. Na druhý deň sme zahájili tábor. Témou bola osoba biblického Mojžiša. Deti sme rozdelili do troch skupín, ktoré predstavovali izraelské kmene: Júda, Lévi a Ruben. Našim cieľom bolo cez rôzne aktivity priblížiť príbeh Mojžiša, ako oslobodil Izraelitov z egyptského zajatia.
Pripravili sme pre nich napríklad stanovištia, ktoré symbolizovali 10 egyptských rán, ako prelievanie vody do nádoby s červenou farbou, mumifikáciu a zabalzamovanie prvorodeného syna, kde sme namiesto obväzov použili toaletný papier, a pod. Deti sa týchto aktivít nadšene zúčastňovali. Posledný deň tábora bol zameraný na priblíženie desatora Božích prikázaní a príchod do zasľúbenej zeme. Tento príchod symbolizovala návšteva stánku so zmrzlinou. Po ukončení programu tábora sme si urobili záverečné hodnotenie aj s veľmi milými srbskými dobrovoľníkmi, ktorí nám pomáhali pri realizácií tábora. Potom sme sa vrátili do Selenče.
Na ďalší deň nás čakal celodenný výlet do Belehradu. Otec Dominik so sestrou Kristínou nám chceli ukázať hlavné mesto Srbska. Náš výlet sme začali návštevou belehradského arcibiskupa Stanislava Chočevara. Som veľmi rada, že som mohla osobne spoznať tak vzácneho človeka, ktorý sa nám milo venoval. Potom sme si išli pozrieť jeden z najväčších pravoslávnych chrámov na svete, chrám sv. Sávu. Ide o skutočne monumentálnu stavbu. Potom nás otec Dominik zaviedol ku, tiež veľmi krásnemu, chrámu sv. Marka. Okrem iného sme videli aj budovy národného parlamentu, hlavnej pošty, belehradský „bulvár“ a pevnosť Kalemegdaň. Ak budete v Belehrade, určite tieto pamiatky navštívte, odporúčam.
V deň odchodu 14.7.2018 nás otec Dominik povodil po Selenči a zaviedol nás do dielne na výrobu cirokových metiel. Treba spomenúť, že Selenča je tretím najväčším celosvetovým výrobcom týchto metiel. Bol to zážitok, na ktorý tak skoro nezabudnem. Je to veľmi náročná a namáhavá manuálna práca.
Na záver chcem dodať, že misijné dobrovoľníctvo v krajine ako je Srbsko sa oplatí a dá ostatným veľmi veľa, z hľadiska osobného aj pracovného. Mňa napríklad naučilo veci brať s nadhľadom a nezaoberať sa nepodstatnými vecami, v čom mi boli obyvatelia Srbska inšpiráciou. Kto má chuť okúsiť v lete tento druh dobrovoľníctva, vrelo odporúčam!