Po dlhých dvoch mesiacoch, kedy sme s napätím očakávali naše stretnutie, ba niektorí dokonca odpočítavali aj dni, sme sa opäť stretli na fare v Lúčkach pri vodopáde. Ako je zvykom na náš, v poradí tretí VIDES, opäť zavítali Sáviovci. A hovorím vám bolo ich dosť, takže sme boli vskutku dosť veľká partia. Sáviovci v počte 10 a to 7 dievčat, 1 dobrovoľník a dvaja saleziáni. A naši milovaní videsáci v počte 13, v rozložení 7 dievčat, štyria chlapci a dve sestry (Fany a Nika).
Tak ako obvykle, vždy sa niečo stane a nám sa ti vám stala taká vec, že sme vystúpili na jednej zástavečke a následne nato sme mali nočnú prechádzečku, nočnou dedinkou, zvanou Lúčky. Keď sme sa zvítali, tak šupito presto sme sa presunuli do jedálne, kde sme dali rýchlu spoločnú večeru. Samozrejme potom nesmelo chýbať pár prehrotených hier od Fany a samozrejme jakoby nie, aj čas na omšu bol. Potom podľa vlastného uváženia šerín a pokémonov si každý rozhodol, že čo bude robiť niektorí si zahrali hry, iní sa rozhodli pre rozhovory no a si predstavte, že niekto sa dokonca aj učil (jedna nemenovaná šerina Angelika).
Po načerpaní síl sme sa v druhý deň vrhli na veľmi, ako by to povedal Jožko: ,,Veľmi bombový program, ou yea.” Mali sme veru nielen jedného hosťa. Poviem vám, že prvá hosťka bola Evka Ruši, ktorá je akože podľa mňa veľmi super šerina. Možno som vám to písala aj minule, že má taký skvelý dar a to jest, že vie povedať, či je tvoje meno chrumkavé, plyšové alebo nepochopiteľné. Neviem, či to prebehlo aj na tomto videse, ale myslím si že nie, takže Rožňavské trio asi nezažilo túto prehrotenú situáciu. Ale neviem, neviem možno sa to aj spáchalo, ale ja som tam zrovna nebola, takže vám nechcem klamať do článku.
Na tomto videse sme to mali trošku iné a to preto, lebo sme mali spoločný program so Saviovcami alebo mám skôr povedať, že oni mali spoločný program s nami? No jakožeby, reku ano prikmotrili sa k nám. Nasledovala omša, samozrejme v angličtine a následne poobede dorazili manželia, ktorí boli na misiách v Jakutsku. A aa aaa načisto dofrčalo aj jedno prekvapenie aspoň na chvíľu. Tým prekvapením bol náš Rastík a Marek.
Večer, druhého dňa sme mali možnosť ísť na Kalameny sa okúpať spolu so Sáviovcami. Niektorí samozrejme nešli, a tak sme mali ja a Aleňočka pripravenú, jednu prehrotenú hru. Akožeby nie, bola to skôr Alenkina hra, pretože povedzme si narovinu, ona je z nás dvoch tá kreatívnejšia. Takže kučeravé, sesternické duo to prehrotilo a naši skvelí herci to dobrotili. Dozvedeli sme sa, teda ja, že niekto sa nezdá, ale naozaj jeho medze hereckého talentu sú nad moju úroveň chápania a sú proste prehrotení. Načisto nie nadarmo sa hovorí, že tichá voda brehy myje. Keby ste videli ako to tam Jožko režíroval, no bolo to super, neskôr sa pridala aj Majka, ktorá tomu dala svoj pohľad a keď to spojili dohromady, bola to scénka plná smieškov a skvelého stvárnenia. Nesmieme zabudnúť ani na druhú skupinku, pretože sme mali dve scénky a každá skupinka mala stvárniť jednu. Druhá skupinka to tiež pošerinkovala. Oliver, ten bol vyhrotený a dievčatá od Sáviovcov boli tiež brutálne. Takže ako tá najväčšia šerina vám odkazujem klobúk dole.
Nastala noc a pokračovali sme dňom tretím. V tretí a zároveň posledný deň sme stihli toho dosť. Ranné chvály, omšu, výber destinácií, kam chceme poputovať cez leto. Pre niekoho možno jednoduchý a od začiatku jasný výber, no niektorí to zvažovali, či to nebude moc a či to zvládnu. Nevedno ako sa kto nakoniec rozhodol, ale verím, že s niektorými sa vidíme.
No a naša cesta domov? To vám ešte poviem. To boli stavy! Načisto, príchod autobusu do Ružomberka na stanicu, že 13:22 a odchod vlaku na východ, že 13:25. Chvála Pánu Bohu, že vlak meškal a tým pádom nestíhačky sa zmenili na stíhačky. Okrem, okreeem jedného našeho šuhaja Olivera, ktorý SKORO nestihol vlak. Po počutí písknutia pred odchodov sa rozbehol a len tak tak nastúpil. Skoro džugnul zo schodov, tak verím že sa mu nič nestalo a dobrô doputoval spolu s celou partiou na východ. No a možno sa pýtate, že čo ten západ? No západ to skoro tiež skoro nestihol, lebo Terezka a Majka niekam odbehli a potom dobiehali na vlak a ja že a dosť jakože. Takže načisto, nakoniec aj tak zo stíhačiek sa stali nestíhačky. Drahí moji videsáci a aj tí, ktorí čítate: tento víkend bol skvelý, tak ako aj všetky ostatné, ČESTNÉ SKAUTSKÉ. Verím, že budúci mesiac sa vidíme, budem sa na vás veľmô tešiť.
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré administruje NIVAM.
