Štvrtý zo štyroch, posledný a nesmierne očakávaný videsácky víkend sme začali na stanici v Košiciach, kde sme sa zbierali, hľadali po celej stanici a zvítavali so známymi a aj novými tvárami. Na naše oficiálne miesto víkendu - chatu Borda nás prišiel vziať červenou dodávočkou don Peter. No keďže Videsákov bolo predsa len viac ako miesta v dodávočke, niektorí odvážnejší jedinci sa vybrali autobusom. Ledva-ledva sme sa predrali tmavým lesom, po hrboľatej ceste nás pohádzalo hore dole. Tesne pri aute sme stretli aj srnku, ktorá sa možno tiež chcela pridať na Vides, no keďže na chatu sa už nedostavila, asi si to po ceste rozmyslela.
Na chate nám don Peter poskytol doslova teplo rodinného kozuba, v ktorom sa hneď ponáhľal zakúriť, aby rozmrazil niektorých zmrznutých účastníkov.
Keď oheň v krbe veselo praskal, nakrátko sa nám podarilo zapojiť veškerú energiu myslenia, ktorá nám v hlave v piatok večer ostala a pomotať si všetky mená pri hre Parlament. Niektorí sme sa ledva stačili spoznať a už Zuzka nebola Zuzka, a ani Mišo nebol Mišo. Nakoniec väčšinu premohol spánok a tí ostatní ešte z posledných síl plnili školské povinnosti.
Sobotu sme začali krásnou modlitbou s kázňou o tom, čo si na misiu máme a nemáme vziať. Don Peter nám potom porozprával o svojej skúsenosti, pôsobení a pestrom živote na Luníku IX, lebo tam už pár rokov pôsobí. Jeho skromnosť, nadšenie pre vec aj pozitívne myslenie nás veľmi oslovilo a rovnako aj prezentácia našej milej sestry Mati, ktorá nám po ňom rozprávala o svojich rokoch v Azerbajdžane. Nechýbali rekvizity - pestrofarebné šálky na čaj, matriošky a aj krásne vyšívané závoje na hlavu ktoré (ne)prekvapivo sekli aj chalanom.
Poobede sme sa podujali na veľmi zábavnú a absurdú úlohu - natočiť spoločne video. Popodávali sme si ruky aj krabicu, no a zlatým klincom bolo skupinové prepadnutie (objatie) Fany. V intenzívnej mobilizácii našej kreativity sme pokračovali aj potom, keď sme sa v menších skupinkách snažili vymyslieť táborové témy a jeden konkrétny deň. Vo všetkých skupinách sa ale podarilo samozrejme vitiahnuť z každej hlavy to najlepšie, no a keď sa to po menších dohadovačkách dalo dokopy, vznikli, ako by povedala naša najväčšia šerinka Dominika, úplne prehrotené programy.
Keďže tento víkend sa niesol v znamení tematiky rôznych krajín a národov, sobotu sme zakončili pestrými medzinárodnými hrami. Nechýbali nám ani kostýmy z rôznych kultúry - pri kozube na Borde tak sedeli napríklad Indiánky reprezentácia Japonska i Brazílie(no a Slováci, samozrejme :). Následne sme sa zapotili pri skladaní origami vtáčikov aj pri kvíze. Najväčšia výzvou však bolo prenášať zrná ryže s pomocou čínskych paličiek. Mnohí z nás po tejto aktivite na paličky navždy zaneverli, mnohí, ktorým sa to po desiatich minútach podarilo, našli svoj nový obľúbený spôsob jedenia. Za krásny program sme vďačili Kike, ktorá je v jedení s paličkami profesionálka.
V nedeľu sme všetci vstali v radostnom očakávaní, viac či menej vyspatí po posune času. Po raňajkách sme chatku svižne vypucovali od vrchu až po spod, a vybrali sme sa na vrchol programu – na omšu na Luníku. A tá bola veru zážitok! Tí ktorí tu už boli na tábore stretli svojich kamarátov a všetci sme sa pozvŕtali v kostolných laviciach do rytmu rómskych omšových pesničiek. Po kázni prijali misijné krížiky Jožko, Oliver, Maroš, Meri a Katka, ktorí a ktoré sa na svoje misie odhodlali prvý rok a všetci spoločne sme sa pomodlili modlitbu dobrovoľníka. Po omši sa Videsáci z väčšej diaľky pobrali domov a Videsáci z menšej diaľky ostali na poobedné oratko. Lúčenie býva smutná vec, no my sme ju mali okrášlenú malými chalanmi z Luníka, ktorí sa z autobusu snažili napodobniť srdiečka z prstov, ktoré sme si ukazovali. Domov sme odišli už v myšlienkach na letné tábory, pretože posledný víkend sa skončil a už pôjde len do tuhého! Všetci sme si ho však všetci veľmi užili, rovnako ako aj tie predošlé, nabrali sme kopec síl, vedomostí a vytvorili parádnu partiu. A tak, ako sme doteraz odčítavali dni do ďalšieho víkendového stretnutia, začíname odčítavať dni do našich táborových misií, kedy sa znovu uvidíme. Hor sa teraz do prípravy a tešíme sa na leto!
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré administruje NIVAM.
