Po misijnom lete opäť spolu

Martina Vrbanová
19. septembra 2010

Dobrovoľníci VIDESu, obohatení novou kultúrou a zážitkami, sa stretli v Hriňovej. Špeciálne, zdieľaco – hodnotiae trojdnie sa nenieslo v radostnej atmosfére z toho, čo bolo a čo ešte bude.

Tretí septembrový víkend misijná organizácia privítala aj nových členov.„Veľmi sa mi tu páčilo, vnímala som, že sme boli dosť prijatí,“ hodnotí atmosféru nová videsáčka Anka.

Sestry a dobrovoľníci tento rok rozhodili siete na rôzne miesta: Angola – Luena, Albánsko – Tale, Ukrajina – Užhorod a Selekcia, Slovensko – Luník IX, Plavecký Štvrtok, Boľkovce, Hriňová a Sobotište.

Väčšina naplánovaného programu preto spočívala v prezeraní fotografií, videí a počúvaní bezprostredných zážitkov a skúseností.  „Tých prezentácií bolo veľa, ale som vďačná, lebo ma to nakoplo a nažhavilo,“ hovorí Nika. „Vidno, že to neboli len fotky a obkec, ale že je to niečo zo srdca,“ komentuje prezentácie sestra Kamila.

Víkend prebiehal na miestach letného tábora, v rodnom dome pána farára Ľalíka, s ktorým vides spolupracuje už niekoľko rokov. „Som rada, že sú tu také viac – menej „vides podmienky“, to znamená, že na náš počet nie vždy teplá voda, nie vždy sprcha, nie vždy všetko tip – top, a že sme mohli zažiť to, čo možno zažívajú ľudia, ktorí nemajú iné možnosti,“ hodnotí stiesnené podmienky a zvieratá naokolo Kamila. „Tie morky a sliepky na svätej omši kývali chvostíkmi do rytmu. A dojemný bol aj ten

Otče náš vonku, keď sa pes chcel tiež chytiť do kruhu,“ smeje sa Monika.

Stretnutie nebolo len o jednostrannej činnosti, počúvaní, ale aj o veselých aktivitách a hrách, ktoré vyvrcholili v živom scrable. Veru, videsáci v snahe získať čo najviac písmeniek behali ako o život a neraz preskakovali potok alebo sa brodili blatom. „Myslela som si, že to neubehám, ale bolo to super,“ teší sa Kamila. „Vďaka za tú hru! Dobre som sa vybehala, už som to potrebovala,“ súhlasí Monika. Večer, po cudzojazyčnom ruženci, predviedli videstalenty neopakovateľné rapy alebo akrobatické kúsky v show Ukrajina má talent.

Podvedome videsáci fungovali pod heslom „idem ja“, pretože ako sami hovoria, dobrovoľníkmi nie sú len na misiách, ale aj v každodennom živote.  „Páčilo sa mi, že ste všetci takí nažhavení pre službu. Nebolo treba nikoho prosiť a všetky služby bez problémov fičali. Je pre mňa povzbudením, vidieť toľko mladých ľudí, ktorí chcú druhým slúžiť a pomáhať,“ pozastavila sa nad zúčastnenými mladými sestra Kamila.

No čo dodať? Jednoducho V I D E S Á C I !

Stojí za reč:

  1. Rozlúčili sme sa so sestrou Elen Caunerovou, ktorá viedla vides od jeho založenia na Slovenku, až kým nebola povolaná na ročnú misiu do Albánska.
  2. Naša sestra Aňa Mališová je na misii v Taliansku.
  3. Privítali sme novú videssestru Slávku Butkovú.
  4. Kto sa zmestil do jedného z prítomných áut, bol aj hlasovať v referende.

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram