Nádej menom Novosilka

Štefan Moravčík
9. augusta 2016

Naši dobrovoľníci sú už dva týždne na Ukrajine, a to je čas, kedy sú potrebné nové sily. V nedeľu 10. júla teda cestujeme so Stanom smer Rakovets - Ukrajina.

Do dedinky Rakovets, kde pôsobí salezián Andrij Plátoš, prichádzame na druhý deň ráno po spánku na lehátku v roztrasenom nočnom vlaku, po potení sa v nie najvoňavejšej maršutke a po jazde v kufri malej dodávky, čo sme si ešte párkrát počas týždňa zopakovali. S rýchlymi raňajkami a kávou začíname táborový týždeň.

Saleziáni dona Bosca dostali pod správu pútnické miesto Novosilka, ktoré sa nachádza asi 2 km od strediska v Rakovets. Rutinný program v podobe tancov, scénok, katechézy, tvorivých dielní či veľkej hry spestruje bazén. Ten počas horúceho dňa priťahuje asi rekordný počet detí, ktoré v tomto prostredí veľa možností na zábavu nemajú. Sebarealizáciu ponúkame aj starším deťom, ktoré nás večer chodia navštíviť do "oratka". Rozdeľujeme im úlohy v scénkach, hráme sa hry, modlíme sa... Ich záujem, úsmev a priateľskosť nám oznamujú, že to, prečo sme tam, dostáva zmysel. Tých pár mladých je predzvesťou nádeje pre Novosilku.

Posledný táborový deň bol dňom odpustu. Miesto, kde sme sa celý týždeň hrali, spievali a tancovali, sa stalo miestom bohoslužby, počas ktorej nás navštívil okrem saleziánskeho provinciála Karola Maníka SDB aj biskup, ktorý sa nám milo prihovoril.

Blíži sa koniec. Deti nám nosia zákusky, ovocie, chcú sa s nami hrať a využiť tie posledné chvíle. Vďačnosť sa odráža v očiach každého dieťaťa. Darčeky, ktoré dostali na pamiatku, by naše deti na Slovensku zrejme ofrflali. Máme šťastie, materializmus sa tu ešte nedostal a pohľad detí, obdivujúcich svoje malé kľúčenky či odznaky, je na nezaplatenie. Nie je to veľa, a predsa mnoho.

Trošku zmätkujúci odchod z Novosilky a náročný týždeň vystrieda víkendový pobyt u bratov saleziánov v Ľvove, kde nás provincial Karol Maník privítal s otvorenou náručou.

Keď sa obzriem dozadu za Novosilkou, vidím cestu vpred. Vďačnosť a chuť detí, ich každodenná radosť z maličkostí, rodinné prostredie, ktoré nám vytvorili bratia saleziáni, jedlo od miestnych dobrodincov a mladí v oratku, ktorí chcú niečo zmeniť a ísť vpred, nám dáva najavo, že Novosilka má nádej. Že Ukrajina má nádej.

Vides je organizácia, ktorá ponúka mladým pomôcť mladým. Po tejto skúsenosti uvažujem a premýšľam, či som ja ten, ktorý pomoc dal, alebo dostal. Až teraz objavujem zmysel slov, ktoré mi napísala pred odchodom moja kamarátka a videsáčka, že mi pobyt na Ukrajine dá omnoho viac, ako môžem dať ja.

Fotogaléria               Podporte našu činnosť

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram