Po celoročnej príprave sa dobrovoľníci VIDESu rozišli do niekoľkých miest sveta, no nezabudli ani na Slovensko. Tak, ako po minulé roky, prišli dávať to, čo dostali aj do Boľkoviec a na nové miesto – do Kokavy nad Rimavicou.
Prvý týždeň sme odštartovali s menšími deťmi v Boľkovciach. Témou tábora bola RADOSŤ, ktorá rozdávaním rastie. A teda, ako to len šlo, rozdávali sme radosť všade kde sa dalo. Niekedy to bolo síce trošku ťažšie, ale Tato sa staral a pomáhal nám. Ak sa náhodou niekto neusmieval, stačilo prísť a podať mu trošku vitamínu R. Úsmevy vyčarili aj športové turnaje, kúpanie a jazdenie na koníkoch. V posledný večer sa predviedlo viacero talentov na veľkom galaprograme: Boľkovce hľadajú talent.
V sobotu, medzi tábormi, sme boli v Lučenci. Dve ženy z nášho misijného tímu nás totiž opúšťali. Po super obede (hranolky) sme sa vrátili do Boľkoviec, aby sme si pobalili svoje veci a ešte raz si prešli tábor na nastávajúci týždeň. Večer sme boli na púti k sv. Anne v Divíne, kde sme sa s ostatnými veriacimi pomodlili krížovú cestu.
Náš druhý tábor, pre staršie deti, začal už v nedeľu. Postupne sme sa presunuli do Kokavy. Tu sme sa s deťmi pokúšali otvoriť pre Božiu vôľu. "Nie moja vôľa, ale Tvoja nech sa stane, Pane." Takisto aj v našom povolaní. Zažili sme niekoľko pekných svedectiev, zopár výletov v štýle 4 hodinovej prechádzky po lese a 20 minútovej opekačky. Tiež sme boli jazdiť na koňoch, hrali sme futbal, ale aj ping-pong. Spoločne sme jedli, modlili sa, spievali a tešili sa z každodennosti.
Počas dvoch týždňov na južnom Slovensku sme často museli prekonávať seba samých a zriekať sa toho, na čo sme boli zvyknutí – teplej vody, postele..., no aj tak by sme tieto chvíle za nič nevymenili.
Veľké „ďakujem,“ patrí pánovi farárovi Vladovi Ľalíkovi, za jeho ochotu slúžiť, za jeho dobré srdce a za to, že tu bol vždy pre nás. No to najväčšie „ďakujem“ patrí, samozrejme, Ockovi, ktorý nás požehnával, ako sa len dalo. O tom, že Pán Boh je vždy s nami, by vám vedeli porozprávať všetci misijní dobrovoľníci.