Lúčenie so slzami v očiach

Lucka Nakatová
31. júla 2015

Tretí júlový týždeň, sme sa dvanásti dobrovoľníci presunuli na našej misijnej púti do Chudlova, kde náš čakalo vrúcne privítanie a prijatie nielen zo strany otca Vasiľa, pani Irky a ich troch malých dievčat, ale aj od miestnych detí, ktoré nás už poznali, alebo aj nie.

V nedeľu po rekordne dlhej Službe Božej a lahodnom obede sme odštartovali táborový týždeň tancami, spoločnými hrami a vzájomným spoznávaním. Počas celého týždňa sme s deťmi tvorili spoločenstvo veselých ľudí, ktorí sa zamýšľali nad Eucharistiou, hrali hry a spoločne po skupinách zbierali lyžičky, aby mohli v piatok vykopať sľúbený a dlho očakávaný poklad. Po programe nás každý deň pozvala na večeru iná z ch.udlovských rodín. Vrúcne prijatie, veľa jedla.. .z poslednej večere sme museli odísť, keďže nám po káve a koláčoch chceli dať ešte polievku a holúbky. To by sme už určite nezvládli.

Po večeroch sme trávili čas na ihrisku so skupinou starších detí, s ktorými sme hrali rôzne hry. Úplne nezaujato musím povedať, že hra, ktorá každého (vrátane mňa) chytila za srdce, bol Holandský futbal. Ďalšie skupiny hrali buď bedminton, UNO alebo iné hry. Celý deň sme s mladými zakončili spoločnou modlitbou ruženca.

Celý týždeň zbehol ako voda, ani sme sa nenazdali a bol tu piatok večer, ktorý sme trávili všetci animátori spolu s rodinou otca Vasiľa a našimi troma šikovnými pomocníčkami, nádejnými animátorkami. Keďže nám v noci išiel vlak, museli sme sa rozlúčiť. Bola to ťažká rozlúčka, niektorým aj potiekli slzy... Ale všetci sme si popriali všetko dobré a navzájom si povedali spoločné „Do pobáčenja“ s nádejou, že sa možno ešte stretneme na budúci rok.

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram