Misijné dobrovoľníctvo. Ukrajina. Týždeň v Chudľove na tábore s deťmi. Čo vám to evokuje? Nuž väčšine mojich blízkych – byť pripravený na všetko. 🙂
No pekne po poriadku. Všetko to začalo asi takto – cesta autobusom (namiesto sedadla miesto na deke na zemi – pred týždňom sa zlomili dve sedadlá), niekoľko (pol)hodinové čakanie na hraniciach, priateľský spolucestujúci študent, partia mladých nadšených dobrovoľníkov, vlaková stanica ako z rozprávky, horúca cesta maršutkou-taký ich „miestny autobus“ (kde sme sa vlastne dozvedeli, že tábor začíname o deň skôr, ako sme plánovali), milé a pohostinné rodiny kňaza i farníkov, ktorí nám dali aj to posledné, čo mali, detská hravosť a prijatie i napriek bariéram, skvelé večerné oratká s atmosférou...
A takto by som mohla písať ešte veľa. Mohla by som vám napríklad porozprávať o tom, aké skvelé je vedomie, že to, čo robíte, má zmysel. Taktiež by som sa mohla zmieniť o tom, že na Ukrajine sa neriešia všetky „hlúposti“ – ba sami dospelí pomôžu deťom postaviť na rieke hrádzu, aby sa mali kde kúpať a šantiť. Alebo že ak začne pršať a vy sa so sedemdesiatimi deťmi nemáte kam podieť, sám kňaz vás pošle robiť tvorivé dielne do Cerkvi.
Verte mi, išla som pripravená na všetko. A poviem vám, Ukrajina teda nesklamala a prekvapila. No úplne inak než som čakala. Prekvapila svojou bezprostrednosťou, úprimnosťou, vďačnosťou a porozumením.
Mohla by som pokračovať ešte dlho. No nikdy by som nedokázala opísať a zhrnúť všetko to, čo sme zažili. Treba si to skúsiť na vlastnej koži. Napokon, aj sa tak hovorí – lepšie raz zažiť ako dvakrát počuť, no nie? 😉