Formácia mladých smerujúcich do Rumunska skončila. Víkend na ranči Abeland pri Lozorne otvoril oči sestrám aj im samotným.
Zverečné stretnutie videsákov sa nieslo v hesle dobrovoľník – misionár. Okrem teoretických poznatkov o tom, kto je to misionár a čo je jeho úlohou, víkendu chtiac – nechtiac dominovala praktická časť, a to prežiť. Pre väčšinu deciek dnešnej doby by bolo prostredie, v ktorom sa ocitli dobrovoľníci desivé.
Bývať v drevenom domčeku bez postelí, vody a elektriny, kde pitná voda a vidina lepšieho WC znamená 15 minútový výlet a sprcha kúpanie sa vo vzdialenej priehrade, kde je to oficiálne zakázané... to nie je reality show, aj to je život.
„Čas tu beží úplne inak, je to ako duchovná obnova. Všade pokoj, krásna príroda a zvieratká. Nevieme, či by sme takto vydržali celý život, ale pár dní úplne v pohode. Je to veľmi obohacujúce. Život je krásny aj bez vymožeností súčasného sveta,“ hovoria videsáci.
Postoj mladých počas celoročnej prípravy a ukážkové obstátie vo víkendovom „teste“ na ranči sestry uistilo, že sú tí praví. Na sviatok Sv. Trojice počas sv. omše v Lozorne zložili misionársky sľub a prijali misionárske kríže piati mladí a dve ses3 saleziánky.
PS: Tiež sme spoznávali Rumunsko, plánovali tábor, jazdili na koni a hladkali malú srnku 🙂 🙂 🙂