Teplo. Horúco. A poriadne. Z jednej strany nádherné hory, z druhej more. Raz búrlivé, raz pokojné. A my niekde uprostred – dve Betky v Krajine orlov. Ak ste ešte neodhalili, kde sme strávili svoju misiu, tak vám pomôžeme. Albánsko je totiž krajina, ktorá už navždy ostane v našich srdciach.
Prímestský tábor, v ktorom sme pomáhali, mal približne 60 až 150 detí. V závislosti na dni a počasí. Keď bolo príliš horúco, deti išli namiesto do tábora k moru. Ale nie všetky a tak ostali aj pre nás. V skupinkách ich bolo tak všelijako, niekedy stabilne po päť a niekedy nestabilne od troch do dvanásť detí. Program bol pestrý a nie príliš pevný. Od učenia základov angličtiny a taliančiny cez rôzne športy až po vodné hry a animátorské vyzývačky. A najmä tancovanie – každý deň, vždy ráno, namiesto rozcvičky, sme dvadsať minút tancovali.
Poobedia boli také horúce, že sme sa s radosťou skrývali za stiahnutými roletami a naberali energiu – či už na plávanie v mori, maľovanie múru, úpravu záhrady alebo prechádzku po dedine.
Albánska kultúra je iná ako naša – na to sme prišli veľmi rýchlo. Niektoré pre nás nepochopiteľné veci sme sa museli naučiť rešpektovať a prijať a na druhej strane sme domácim mohli poskytnúť náš iný pohľad na vec. Zdalo by sa nemožné komunikovať s deťmi či s animátormi, keďže po albánsky sme pri príchode nevedeli ani ň, ale opak je pravdou. Niekoľko animátorov vedelo trochu anglicky, zopár ich vedelo po taliansky a my sme sa učili po albánsky dôležité frázy ako „Nejedz to!“, „Poď!“ a „Ako sa voláš?“. Nuž a univerzálny jazyk – ruky, nohy, úsmev, objatie. To funguje vždy.
Naša služba bola tentokrát iná. Nebolo to o tom, že sme 20 hodín denne makali a odpadávali od únavy. Boli sme jednoducho tam, boli sme s nimi, boli sme pre nich. Pripravené, usmiate, dávajúce. A Albánsko nám ukradlo srdce. (Betka Hrušovská)
Prežila som 3 týždne, počas ktorých som cítila, že žijem! Pochopila som, že napriek neprekonateľným rozdielom v kultúre, mentalite či reči je veľa vecí, ktoré majú všetci ľudia spoločné. Že jazyk lásky je univerzálny a deti sú zlatučké všade. Že Bohu stačí kúsok mojej dôvery, a stonásobne ju odmení! Sr.Magda mi ukázala, že veľké sny, v kombinácií s veľkou vierou a vlastnou iniciatívou, môžu byť veľmi požehnané. Čas prežitý v Albánsku bol pre mňa veľmi obohacujúci a verím, že ak Pán Boh dá, o rok tam vrátim. Albánsko si získalo miesto hlboko v mojom srdci! (Betka Hortová)