Takto znel cigánsky preklad táborovej hymny „Ježiš, ty si môj Ježiš“ v osade na Orechovom dvore v Nitre, kde žije približne 200 ľudí a kde Videsáci prežili poslednú tohtoročnú letnú misiu.
Príprava tábora sa začala už 2 mesiace predtým na spoločnom plánovaní so sestrami saleziánkami, spolu s rozdeľovaním úloh, ktoré sme tentokrát stihli splniť viac-menej načas :-).
Na samotný tábor do Nitry sa misijní dobrovoľníci poschádzali zo západných (Bratislava, Trnava), južných (Veľký Krtíš) i stredných (Banská Bystrica, Jastrabá) „kútov“ Slovenska v nedeľu 18.8.2013. Náš tím sa posilnil o ďalších, dovtedy nepoznaných členov, rozložili sme si dobrovoľnícku základňu na internáte u Misijných sestier Kráľovnej apoštolov, ktorý sa na najbližší týždeň stal naším domovom i psychohygienickým úkrytom 😀 – a naplánovali sme spoločne so sestrami priebeh prvého dňa – s témou priateľstva, scénkou o Noemovi, aktivitami na zoznámenie sa, vytvorenie skupín a predstavením hlavnej súťaže dňa – teamworku s 35 úlohami na čas. Po vyčerpávajúcej porade nás čakala ešte vyčerpávajúcejšia pešia exkurzia smer Orechov dvor, ktorý je od našej základne vzdialený min. 45min cesty. Po jej absolvovaní s modlitebnou ružencovou podporou sme sa rozhodli, že aj vďaka štedrej finančnej podpore nášho tábora využijeme na časté každodenné cestovanie radšej mestskú hromadnú dopravu.
V pondelkové ráno sme plní bázne kráčali zvyšných 15min cesty cez pole od poslednej autobusovej zastávky smerom k osade zabratí do rozhovorov o našich skúsenostiach, ktoré nám mali pomôcť čo najlepšie pochopiť prostredie, do ktorého o chvíľu vstúpime, prekonať predsudky, spoznať cigánsku mentalitu, ale taktiež rozptýliť nervozitu, ktorá sa nás zmocňovala. Posledné obavy nás opustili, keď nás pri vstupe do osady privítali nielen zvedavé pohľady, úsmevy a pozdravy, ale aj neznámy malý chlapec, ktorý odkiaľsi nečakane pribehol a silno ma vyobjímal. Posledné ľady sa roztopili a my sme sa začali zoznamovať a hrať s postupne sa zbiehajúcimi deťmi, zvedavými, čo sa bude diať.
Naše rozhodnutie o šetrení síl a podporovaní dopravného podniku Nitra sa ukázalo veľmi múdre, lebo z praktických dôvodov (obmedziť účastníkov tábora na vekovú skupinu 6-12ročných a naozaj len tých, ktorí si to za dobré správanie a snahu chodiť posledný rok do školy naozaj zaslúžia – v celkovom počte + - 20 detí) sme každé ráno s našimi zapísanými deťmi deň šlapali asi hodinu cez kukuričné pole do najbližšej obce Krškany, kde na miestnej základnej škole, vďaka ústretovosti, a láskavej ochote pána riaditeľa, prebiehal celý táborový program, mali sme tam každodenný chutný obed i záverečné vyhodnotenie tábora. Počas programu mohli deti i skupinky zbierať dobré i zlé body za snahu, správanie i výkony a tie potom použiť pri nákupe darčekov v našom mini „obchodíku“. Viacerí využili možnosť ušetriť si body do ďalšieho dňa, a tak si potom mohli dovoliť hodnotnejšiu vec, čím sme ich viedli k návyku neminúť všetko hneď, ale myslieť aj na budúcnosť.
Po skončení tábora sme mali každý deň so sestrami spoločné hodnotenie dňa a chystanie ďalšieho. Mohli sme tak prežiť s deťmi ďalšie zaujímavé dni, ktoré sa niesli v duchu obetavosti a prípravy darčekov na tvorivých dielňach pre našich tajných priateľov zo skupiniek (utorok), fair-play hry počas veľkých loptových turnajov v stredu, čnosti poslušnosti podľa Abrahámovho príkladu na veľkej pokladovke v štvrtok, ktorá sa zakončila hľadaním pokladu vo farskej záhrade a návštevou krškanského kostolíka a piatkovým zakončením umeleckými worshopmi. V tento deň sa bolo aj vyhodnotenie celého tábora, ktorý vyhrala s najvyšším počtom bodov skupinka Slovenské hity, nasledovali 2 druhé miesta Dračie srdce a Boží hrdinovia a na treťom mieste skončilo družstvo Futbalisti. Počas celého tábora, aj mimo súťažných aktivít, sme viedli deti k vzájomnej úcte a ohľaduplnosti, aby si vedeli odpustiť, snažili sme sa im venovať našu pozornosť, a tak im dať zažiť kúsok Božej lásky, ktorá aj nás priviedla k nim na ich tábor a k ochote slúžiť druhým.
Myslím, že každý z dobrovoľníkov vložil do tábora kus seba a vlastným spôsobom sa snažil deťom venovať, odovzdať im to najlepšie zo seba a povzbudiť ich k rozvoju dobrých a pekných vecí, ktoré majú v sebe – či už to bol záujem o ich život a rodinu, snaha naučiť sa ich reč, rytmy, hudba a spev nových i staronových piesní, veselé pokriky, hry, maľovanie, aktivity, futbal, skákanie cez švihadlo, ale i spoločná modlitba vďaky, chvály i prosby za osobné potreby jednotlivých účastníkov.
Veľmi cennou a novou skúsenosťou bolo aj fungovanie našej dobrovoľníckej skupinky mimo tábora, kedy sme si sami organizovali voľný čas, prežívali každodenné modlitby a svätú omšu, vzájomne sa zdieľali nielen o tábore a Rómoch, ale i našich životoch. K tomu patril aj kopec radosti a veselosti, ktorá pramenila z otvorenosti a prijímania sa navzájom v pestrej rozmanitosti našich osobností :-).
Zahrnutí mnohými Božími darmi a Jeho láskou prejavenou cez toľkých ľudí a situácie (ako napr. starostlivosť našich misijných sestier – hostiteliek, neplánovaná návšteva u sestier verbistiek, svätá omša s biskupom Tóthom, prehliadka misijného múzea, pohľad z nitrianskej Kalvárie, záverečné posedenie s palacinkami a zmrzlinou u sestier saleziánok, i mnohé iné) sme odchádzali z misijného tábora plní vďačnosti a vo chvále Boha za to všetko, čo nám počas týchto dní daroval a čo sme aj my vďaka Nemu mohli darovať druhým. Fotogaléria