Každý krok, nádych, ba aj cesta je nám vopred Bohom určená. Spája ľudí a tak vytvára prostredie pre nové zážitky a pre formovanie človeka. Tá naša smerovala do slovenskej dedinky- Kokavy nad Rimavicou. A práve tam, sme sa 13.07.2014 premiestnili spolu s teenagermi (aspoň z väčšej časti) do čias, kedy boli kresťania prenasledovaní.
Keďže bol celý tábor plní tajných kresťanov a pozorných Rimanov učili sme sa spolu s deťmi dôverovať, ale zároveň premýšľať a byť ostražití. Kde-tu sme mali možnosť počuť čudné rozhovory o rybách alebo vidieť skupinku ľudí, ako sa spolu modlí, či umýva riad. Toto všetko robili deti v zápale celotáborovej hry, kde si získavali srdcia neveriacich a zároveň sa skrývali pred nasledujúcim trestom. Zúčastňovali sa gladiátorských hier, plných futbalových a volejbalových turnajov a prenášali zvitky do rôznych miest.
Pravdupovediac, nachádzali sme sa na opustenej chatke uprostred lesa, obklopenej vysokými vrchmi a potôčikom, čo nám poskytlo veľa možností, či už pri nočných hrách, alebo pri aktivitách s deťmi. K takémuto prostrediu samozrejme patrí aj slabý (v mojom prípade žiadny) mobilný signál, ktorý nás dokázal ešte viac priviesť k pravej podstate misií, nehovoriac o teplej vode na ktorú sme museli čakať buď celý deň až do večera, alebo sme sa nenápadne prešmykli počas obednej pauzy a užili si ju naplno, samozrejme, ak sme vychytali správny moment.
Najväčšiu radosť však deckám vykúzlila voda, či už kvôli vysokým teplotám, ktoré nás počas celého tábora sprevádzali, alebo kvôli zábave ktorú so sebou prinášala. Nepohrdli ani tancovaním- práve naopak, belgický tanec nás roztancoval takmer každý večer.
Tento týždeň nám priniesol plno nezabudnuteľných a z Kokavy sme si odniesli viac ako sme čakali.
