Božia vôľa je nevyspytateľná a keď je Vašou túžbou ju plniť, tak sa v živote určite nebudete nudiť :). Mňa Pán pred pár rokmi nečakane priviedol na 3 mesačnú stáž do sociálnej ubytovne plnej Rómov a nádherných rómskych detičiek a mladých, ktorým som sa mala venovať.
A od vtedy sa to so mnou už tak nejako ťahá, s tým rozdielom, že už, keď je príležitosť, tak si cielene vyberám pôsobenia v rómskych getách, či osadách.
O Plaveckom Štvrtku som počula dlhšie pred tým, než som tam prvýkrát prišla. Priznám, že viac negatívne ako pozitívne. Vraj sú deti drzé a omnoho horšie ako na Luniku IX (kde som tiež bola). Hoci som teda s týmito strašidelnými predstavami prichádzala, odchádzala som s úsmevom a len a len príjemne prekvapená. Deti očividne robia kopec pokrokov a moja malá misia bola opäť plná lásky.
Po dievčenskom dennom tábore som bola prizvaná, aby som šla aj na chatovačku pre dievčatá. Išlo 12 dievčat plných očakávaní a radosti z výletu. Tam, kde by sa možno biele dievčatá sťažovali na staré postele, či sprchu sa ony tešili a boli vďačné za tieto možnosti. Za tie necelé 4 dni nám možno občas narobili aj „hrubé nervy“, ako ony hovoria, keď nevládali ísť do kopca, alebo sa pohádali pri hre. Ale aj príjemne prekvapili, keď počúvali príbeh sv. Márie Goretti, spievali si Čanakyho „Jedine s Láskou“ a postupne objavovali čo to znamená čistota, Láska a čo nenávisť. Téma tábora – Láska sa niesla všetkými dňami, či už večernými rozhovormi, alebo pripraveným programom. Na konci dostalo každé z dievčat jednu vlastnosť Lásky z listu Korinťanom - Hymnusu na Lásku, ktorá ku každej zázračne pasovala.
Avšak boli situácie, kde som čakala, že nebude problém a naopak boli pre mňa ťažké a ostala som bezradná. Naučila som sa, že pri nich treba byť flexibilnejšou a netreba si nič robiť z náhlych zmien programu. Naopak, keď som sa bála ako budú vyvádzať na prehliadke v Smolenickom zámku, či v jaskyni Driny, tak prekvapili príjemne. Dievčatá si zaručene odniesli kopu zážitkov a ja tiež.
Viackrát sa mi už stalo, že sa ma ľudia, napríklad aj moji spolužiaci a kolegovia zo sociálnej práce, pýtajú na tipy a triky ako pracovať s Rómami. Z toho ako som sa viackrát cítila bezradná si vôbec nepripadám hodná im na to odpovedať. Viem, že aj škola ma isté veci naučila, napríklad viem, že udržiavať hranice a pravidlá je dôležité. Ale za najdôležitejšie pokladám mať ich rada. Oni, emocionálne stvorenia, to hneď vycítia. A ak na mňa aj pri situáciách, keď som im niečo zakázala, nakričali, že ich nenávidím, po mojom vysvetlení, že to nie je preto, že ich nenávidím, ale naopak preto, že ich mám rada sa upokojili. Myslím si, že preto, lebo tú Lásku jednoducho cítia.
Máš chuť pomôcť vo výchovno-vzdelávacej a voľnočasovej činnosti v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku? Doučovať, viesť krúžok alebo stretko? Alebo nám pomôcť iným spôsobom? Napíš na laura.kremnicka@gmail.com.
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Tento článok reprezentuje výlučne názor autorky a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.