Prichádza čas adventu, obdobie, kedy sa pripravujeme na príchod nášho Spasiteľa. Naša séria článkov s názvom „Advent & misie“ súvisí práve s prežívaním adventného posolstva v živote misijného dobrovoľníka. Prostredníctvom krátkych rozhovorov nám ho priblížia mladí z misijnej organizácie VIDES. Jednou z tých, ktorí vďaka misijnému dobrovoľníctvu tento rok prežili krásny a požehnaný čas, je Betka Hrušovská. Jej skúsenosť sa týka Albánska a v tomto rozhovore nám prezradí, čo pre ňu znamená téma Advent & misie.
Je to na jednej strane čas, kedy sa snažím viac venovať Bohu - pozornejšie čítať Sväté Písmo, robiť malé skutky lásky či viac sa modliť, no a na druhej strane je to aj príležitosť spraviť niečo pre mňa. Vždy sa snažím, aby aspoň jedno z adventných predsavzatí bolo zamerané aj na môj osobný rozvoj, napríklad denne si čítať nejakú dobrú knihu, častejšie športovať alebo sa zlepšovať v hre na gitare.
V mladých. Oni sú budúcnosť Albánska. A možno viac ako materiálnu pomoc potrebujú pomoc našu - takú ľudskú. Rozširovanie obzorov, spoznávanie nových kultúr, kvalitné štúdium a príležitosť naučiť sa nie len dostávať, ale aj dávať ďalej a byť vďační.
Spomínam si na dve - jedna bola úplne na začiatku, keď ešte len dozrievalo moje misijné povolanie. Bolo to v Turíne, počas Svetového stretnutia saleziánskej mládeže SYM 2015, keď som už po niekoľkých dňoch totálne vyčerpaná, ale stále vyťahujúc nejaké zvyšky síl, kráčala s ruksakom v daždi na Colle don Bosco. Tesne pred tým sme zažili skvelé poobedie, a vtedy nejak, počas tejto púte, s ružencom v ruke,
som si povedala - okej, Bože, už pár rokov ma voláš, ale teraz mi už došli výhovorky. Staň sa. Druhá situácia bola priamo v Albánsku, v posledný deň tábora, keď som tesne pred záverečnou fiestou dostala teplotu (a to sa mi fakt nestáva) a všetci dolu tancovali, fotili sa, no ja som sa len snažila zatvoriť do ticha izby, lebo mi bolo totálne zle. Povedala som si ale, že to Bohu obetujem, a že obetujem aj výlet na druhý deň, aby som potom neskončila náhodou v nemocnici :).
Poniektorí označovali misie v Albánsku ako "dovolenku". Teplo, more, a do toho sem-tam nejaké táborové aktivity. Možno to znie ako rozprávka, ale realita - respektíve jej prežívanie - bolo trochu iné. Sú veci, na ktoré vás misijná príprava nepripraví. Vtedy treba bdieť - a byť pripravený improvizovať, vymýšľať, zahryznúť si do jazyka a niečo nepovedať (no, vedieť cudzie reči je niekedy aj nevýhoda :D), rozdeliť sa o cukríky, objať nejaké dieťa či podať ruku tomu, ktorého všetci odsúdili.
Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a pripájame modlitby za tvoju srdcu blízku misijnú destináciu - Albánsko.