Cez leto sa dobrovoľníci Videsu rozišli na rôzne miesta. Niektorí sa už niekoľko rokov zapájajú na tom istom mieste do prípravy a realizácie táborov, no a niektorí vyskúšali niečo pre nich nové. Takúto novú skúsenosť mali aj dvaja chlapci, dobrovoľníci z Rožňavy, ktorí sa zapojili do tábora v rómskej osade Orechov dvor pri Nitre. Ich zážitky (alebo aspoň časť z nich) si môžete prečítať v tomto „úryvku denníka:“
Vystúpili sme v Nitre. Sympatická sestra nás vrúcne privítala lámanou slovenčinou. Vzápätí hneď druhá nám predstavuje svojho synovca. Volá sa Adam a je to sympaťák, avšak trochu unavený a ubolený (stúpil na klinec). Prichádzajú ďaľšie osoby, mnohé neznáme, aspoň nám novším videsákom. Spolu nás je v útulnom domčeku sestier asi osem.
V osade nie je až taký neporiadok. Komunitní pracovníci si dávajú záležať. Posprejované steny nás pozývajú naladiť sa na melódiu osady. Komunitné centrum v okolí ktorého budeme tráviť nasledujúci týždeň je opevnené mrežami. Sedíme pri stole a čakáme na príchod miestnych. Ryžové polystyrény boria ľady nedôvery. Po teambuildingových aktivitách sa púšťame do príprav: maľovanie plagátov, príprava kostýmov (aj hercov - sú peckoví!) a komponovanie hymny. Vyčerpaní, s hlavou plnou nových mien ideme načerpať na omšu.
Deň dva. Čas spoznať širší okruh mládeže osady. Skupinka. Mnoho hluku, deň prebieha rýchlo. Pravdu má ten, čo kričí najhlasnejšie. Cigánsky futbal udržiava morálku a etické kódexy. Ihrisko drží nápor vášní. Animátori kradnú prácu deťom - baví ich to! Výbornému obedu sa darí opraviť krivku energie. Deti vrieskajú, vrieskajú pokriky. Cítiť z nich túžby, veľké túžby, až nás bolia spánky, až nás to valcuje. Pokriky im idú. Aj hymna tábora. Téma tábora je Jozef Egyptský.
Tretí deň. Deti sa vžívajú do deja - páčia sa im ukričané scénky. Dávid, Dedeš a Plačko hrajú bratov. Vlastne nehrajú. Oni to žijú. Sú to „bratři v třiku“.
Štvrtok. Deti sa s pokojným svedomím nechali nachytať záporáčke - „Ta ujo... keď je pekná...?“- Veľmi sa im páči. Až tak, že pri odchode z osady strážime na čele i na chrbte nášho zástupu. Hluk pretrváva. Aj na omši. Deti vášnivo spievajú, aj rapujú, lepšie povedané hulákajú.
Posledný deň. Sme - aspoň ja-unavení. Teplé jedlo poteší. Budeme na tento tábor, toto miesto v dobrom spomínať, ale v prítomnosti je to náročné. Vlastne ako pre koho. Vytrysknú slzy dojatia. Lúčenie s menšími kamarátmi.
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré administruje NIVAM.
