Boľkovce - juhoslovenská obec. Vzdialenosť od Lučenca - 9 km. Počet obyvateľov 669, z toho 168 maďarskej národnosti. Skladá sa z dvoch častí, samostatnej obce a 3 km od nej vzdialenej Osady. K tomu pripíšte dátum 10.-12.4.2015. Výsledok? Posledné formačné stretnutie videsákov pred letnými misiami s názvom: Dobrovoľník - misionár!!!
Celý prípravný víkend sa vo vzduchu vznášal hmatateľný letný adrenalín! Okrem vymýšľania nových hier, spoznávania samých seba cez duchaplné prednášky vedené sestrami saleziánkami, rozvíjania našej kreativity a kurzy prvej pomoci, priblížili sa k nám misie cez samotné spoločenstvo výnimočných, odvážnych a horlivých evanjelizátorov. Ale príprava na misie nie je iba o prednáškach a vzdelávacích blokoch.
V sobotu sme využili slnečné popoludňajšie počasie na spoločné vychádzky, futbal, volejbal a rôzne spoločenské aktivity.
Večer sme zavŕšili oslavou dvestoročnice Dona Bosca, na ktorú mali tú česť prísť len slávne osobnosti. Pozvanie prijali napríklad Stívn Sígal J, Pat a Mat, Legolas (dlhý luk) či jej veličenstvo britská kráľovná. Počas programu sa udeľovali Oskari za najlepšie pripravené scénky, tancovali sa spoločenské tance (valčík a belgičák), pohostenie na stoloch tiež nechýbalo.
Celým víkendom nás sprevádzal a o pastoráciu sa postaral miestny pán farár Ľalík, ktorý mimochodom stojí aj za usporadúvaním letných táborov priamo v Boľkovciach - Osade.
Aby sme hladní neostali, tety kuchárky nás bohato pohostili. Údajnú piatkovú večeru “z vlastných zásob“ nakoniec tvorili: buchty plnené lekvárom a nutelou, teplá polievka a dva pekáče halušiek s vajcom = drsné misijné podmienky.
Vyvrcholením víkendu bola slávnostná svätá omša, počas ktorej videsáci skladali sľub dobrovoľníka a noví členovia dostávali misijné kríže.
Darom pre začínajúcich misionárov boli tričká s logom VIDES. Aby ani ostatní neodišli naprázdno, každý vyfasoval KPZ-tku (krabička poslednej záchrany - pozn. redakcie) s užitočnými pomôckami na zvládnutie letného tábora.
Definitívnou bodkou programu bol nedeľný výdatný obed, po ktorom sa každý vydal na spiatočnú cestu domov. Odchádzali sme naplnení radosťou, entuziazmom, s povzbudením do misií, s dojmami a nezabudnuteľnými zážitkami.
Najbližšie nás čakajú osobitné destinačné stretnutia, v lete tábor a na nových členov VIDESu sa budeme tešiť opäť raz v septembri.
