Prípravné stretnutie Videsu v Žiline očami nového, mladého, nájdeného a nádejného videsáka Jožka, pôvodom z Rožňavy, krorý sa vydal na tento dobrodružný víkend so svojimi ďalšími dvoma rodákmi - nemenej nádejnými videsákmi.
Piatok: Cesta mladých chlapcov začala za príjemného jesenného vánku popri držaní rôznych tašiek so zásobami jedla pre všetkých. Po tom, čo povedali svoje posledné ahoj rodnému mestu odhodlane sa nechali odviesť autobusom až do Popradu, kde zanechali stratenú babku a neskôr skoro prišli aj o ich chrbtice vďaka jednej nemenovanej sestre. Svižne sa zorientovali na vlakovej stanici, cez ktorú prešli krížom-krážom na ich vlak. Pohodlne sa usadili a začali sa vyprávať netušiac čo ich ešte len bude čakať. Napríklad to, že nečakane stretnú Alenku alebo to, že na nich zapôsobí sympatický steward. Zvyšok cesty zo Žilinskej stanice k saleziánom sa odviezli autíčkom, a po zaparkovaní sa šlo na objímanie a ostatné pozdravy. Po kecaní a jednom multilinguálnom ruženci si chlapci konečne mohli oddýchnuť po dlhom dni cestovania, a aj tak zaľahli, ako tá jedna Šípková slečna.
Sobota začala v rozospatom duchu. A nová sestra bola najrozospatejšia - nečudo, však celú noc čistila zeleninu, aby sa chlapci z východu mohli najesť. Dva kopcovité taniere plné papriky, uhoriek a paradajok však chlapcov nezastavili a pokračovali ďalšími chodmi a výborným bezlaktózovým čajom. Po bitke o umytie riadu sme pokračovali sebapoznávacou aktivitkou, tešiac sa na sľúbeného tajného hosťa. Spočívala v náhodnom vybratí partnera/partnerky overenou metódou - dvojicami kartičiek pexesa. Nasledovalo zdieľanie vo dvojiciach podnecované otázkami z prezentácie nemenovanej sestry Fany. Po komerčnej prestávke (jedli sme cez ňu ovocie a tyčinky) nám bol odhalený tajný hosť. Tajný hosť, teda hostina nám odprezentovala témy sebapoznania sebarozvoja a sebareflexie, ktoré sú veľmi dôležité pre misionárov, a vôbec pre každého. Zaujímavý a chutný výklad ešte okorenila a osolila aktivitkami, vďaka ktorým sme sa o sebe ešte viac dozvedeli. Hostinu sme pozývali na obednú hostinu, ale musela ísť. Za to sa povráva, že niektorí chlapci si bez hanby naložili až sedemkrát výbornú cibuľovú polievku. Po obede vrchnosť nakázala povinný oddych všetkým, okrem Mirka, ktorému dali na starosť vybehať chlapcov v telocvični. Pauzička nám padla dobre a plní čerstvých síl sme sa pustili do ďalšej prezentácie a ďalších aktivitiek. Spomenieme z nich "žraloka", ktorého sestra Fany využila, keď sme začínali zaspávať. Bola to bojovná a strašidelná hra pri ktorej žraloky lovili ľudí na pláži. Na tejto hre nám vysvetlila funkcie emócií - ako, a prečo ich skrývame. Saška nám pripravila večerný program. Nechala nám priestor odprezentovať svoje detské ja, taktiež nás prinútila reklamovať vec, pričom sme nevedeli o akú vec ide. Z ničoho nič nám zakázali hovoriť a prikázali nám usporiadať sa podľa mesiaca narodenia. Za zvuku trúbiek a vône pudingu sme zaspievali a zablahoželali oslávencom.
Nedeľa: A posledný deň prišiel tak rýchlo ako aj odišiel. Ráno naši šuhaji vstali veru neveru o 05:30 lenže vedeli, že dostali timeout tak si museli počkať kúsoček aby mohli pripraviť ich láskou šľahajúci grízik. Neskôr bol aj čas na balenie, upratko a ostatňačky. Nezabudli sme ísť aj do ich pekného kostola (nemal však na náš vôbec). Čo sa týka grízika, nenásytne sme ho jedli jeden za druhým, až nám stekal po lýtkach dole. Síce nie všetkým zachutil ale vieme iste a určite povedať, že zážitky a čas strávený na VIDES 1 bol určite na jednotku : )
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM.
