Stará, známa a všetkých, ktorí tam už boli aj obľúbená ukrajinská dedinka.
Po dlhej ceste sme tam predsa len dorazili. Po liturgii sme sa spoločne stretli a prešli sme si tábor. Každý tábor sa na nás deti naozaj tešia... Ba tešia sa aj na tých, ktorí neprišli. Prečo? Lebo im môžu urobiť nejaké prekvapko, poslať nejaký darček. Tak to bolo i toho roku. Nás animátorov bolo spolu 6 z toho boli 2 Ukrajinky. Výnimočnosťou bola opekačka s deťmi, ktorá bola pre ne naozaj vzácnym momentom.
Ale čo dostalo tento rok mňa? V poslednú dobu premýšľam o svätosti. A teda, pozorovala som ľudí žijúcich v tejto dedine... Takí jednoduchí ľudia, nemajú možnosť sa naháňať za zbytočnosťami, márnosťami... Samozrejme aj oni majú pokušenia. Ale pri nich si človek uvedomí ako častokrát rieši naozaj hlúposti, ktoré nie sú podstatné. Oni riešia či bude pršať a či budú mať dobrú úrodu... My riešime, čo si zajtra na seba obliecť. Preto som povzbudená a odhodlaná meniť svoje postoje. Tak čo ideme na to?