32 dní. Ska problem. 3 týždňový tábor. Nerozumiem skutočne ničomu, nuk e di. Sestra Magda. Deti ako deti - alebo deti ako more po albánsky. Malý princ, burina, flauta, výtvarná, slnko. Uj - ako voda, bez ktorej by sme to nezvládli. Ciao baby. Caldo, fresco. Kravy. Si je?
Tieto slová, ktoré možno vyzerajú náhodne, nás sprevádzali počas celej našej 4 a pol týždňovej misii v skutočne neskutočnej Krajine orlov. Počas našej misie sme tu zažili množstvo zázrakov, krásnych zážitkov aj náročnejších udalostí. Aj keď sme už v minulosti túto krajinu navštívili, predsa nás mnoho vecí prekvapilo. Tým, že sme tam boli tento rok dlhšie, sme dostali výbornú príležitosť na prehĺbenie našich vzťahov s animátormi, deťmi – a čo bolo skvelé - aj s ich rodičmi, ktorých sme stretávali na pláži a mohli s nimi hrávať napríklad Domino.
V prvom, prípravnom týždni, sme aspoň sčasti vnikli do skvelej témy tábora a pripravili, čo bolo potrebné na trojtýždňový tábor. Hlavnou témou bola myšlienka od Jána Pavla II. o povolaní, aby bol náš život veľkým majstrovským dielom Stvoriteľa. Hlavnou postavou sa stal náš obľúbený Malý princ. Za to sme boli veľmi vďačné, pretože sme aspoň poznali scénky, hrané podľa predlohy z tejto knihy. Na tábore sme mali na starosti krúžky maľovania a flauty, no zavše sme pomohli aj inde, kde bolo treba. Táborový týždeň sme si ozvláštnili vodnými hrami, ktoré sa konali priamo pri mori. Veď prečo to nevyužiť, keď bolo tak blízko?! Každý deň niesol nejakú myšlienku, ktorá sa interaktívne rozoberala v skupinkách.
Na záver tábora nechýbala tradičná Fiesta. Predsa to by nebol ani tábor v Tale, ak by deti neukázali svojim rodičom to, čo za čas strávený na tábore vyrobili, naučili sa alebo niečo namaľovali. Do programu sme prispeli i my - kúskom slovenského folklóru.
Popri tábore sme však mali aj dostatok času na spoznávanie kultúry, krajiny a ľudí v nej. Udialo sa množstvo vecí, ktoré v nás určite zanechali stopu, za ktorú sme veľmi vďačné. Jednou z nich bolo úžasné stretnutie s apoštolským nunciom v Albánsku, či zaujímavá večera s veľmi milým a príjemným biskupom. Niekedy sa stalo, že sme sa dostali do situácií, kedy nás čosi z albánskej kultúry nepríjemne zaskočilo. V takýchto chvíľach to už ostalo všetko na nás, na našich reakciách. Počas 32 dní nebolo vždy úplne jednoduché so všetkými vychádzať. Avšak napriek komunikačnej bariére sme dokázali ako zázrakom komunikovať taliansko-albánsko-anglicko-slovensky. Lebo niekedy nie je iná možnosť, len vypovedať suverénne niečo vo svojom jazyku, aj keď sme rátali s tým, že nám nerozumejú.
Na záver môžem už len poďakovať Pánovi a celému Albánsku za to, že sme to prežili. Sestre Magde, že sa o nás starala ako o vlastné deti, sestre Kataríne z Talianska, že to nevzdávala a neustále na nás hovorila po taliansky. Animátorom, vďaka ktorým sme hlbšie spoznali krajinu, ich myslenie a odvážili sme sa vyskúšať niečo nové. (Napríklad smrteľné kolotoče.) Obe môžeme byť vďačné, že sme mohli niečo odovzdať ľuďom tam, ale aj oni nám. Nakoniec, veľká vďaka všetkým ľudom, ktorí na nás počas celej misie mysleli v modlitbách, alebo nás akokoľvek inak podporovali.
VIDES nëse dhuron kohë tende, ti do kesh akoma merr me shumë!
(Daruj čas, získaš omnoho viac!)