Ako jediný východniar na tejto výprave, vyrazil som vlakom z Košíc, očakávajúc hladkú a bezproblémovú cestu vlakmi Železničnej spoločnosti Slovensko. Prestup vo Zvolene som, samozrejme, zmeškal. Nastúpil som na osobák a vydal sa teda na cestu do malebnej dedinky Veľké Kozmálovce, kde som sa stretol s ďalšou členkou výpravy – Videsáčkou Veronikou. Čoskoro dorazil zvyšok partie autom, naložili sme sa a vyrazili sme. Po niekoľkohodinovej a relatívne dramatickej búrkovej ceste sme dorazili do cieľovej destinácie – mestečko Aleșd, o jednej hodine rannej miestneho času. S úsmevom na tvári nás už čakal pán farár, ktorý nás hneď pohostil a ubytoval.
Pred nami bol víkend, ktorý sme využili na prípravu tábora či priestorov a tiež na menší výletík po okolí.
Tábor sa niesol v duchu sv. Františka z Assisi. Počas týždňa sme si v scénkach a aktivitách priblížili život sv. Františka. Sprevádzali sme ho od túžby stať sa rytierom, cez jeho obrátenie, až po život zasvätený pomoci biednym a chudobným. V piatok sme sa vybrali na výlet do neďalekej oblasti Şuncuiuş, kde sme pri riečke pod skalným bralom prežili krásny deň plný hier, vody, stavania hrádze, špliechania... A v takomto radostnom prostredí sme ukončili tábor. Poslednýkrát sme zaspievali táborovú hymnu a rozlúčili sme sa.
Do Rumunska som išiel s veľkou zvedavosťou. Doteraz som nemal skúsenosť s rumunskými Slovákmi a predstava o nich bola v mojej hlave stále vzdialená od reality. Ako veľmi budú vedieť po slovensky? Budeme si rozumieť s deťmi? Bol som veľmi milo prekvapený, nielen ich peknou slovenčinou, ale aj ich pekným vzťahom k slovenskej kultúre. Dostalo sa nám veľmi milého prijatia ako od detí a miestnych animátorov, tak aj od rodičov. Skutočne som mal pocit, že sme „prišli k našim.“
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.
