Po stopách Mojžiša

Erika Karčová
17. augusta 2020

V dňoch 3.8.2020 až 8.8.2020 sa v dedinke zvanej Sološnica uskutočnil tábor, ktorý niesol názov Po stopách Mojžiša. Spolu s deťmi sme celý týždeň kráčali po stopách IDENTITA, TALENTY, MÚDROSŤ, LÍDER, PRIATEĽSTVO. S Mojžišom sme prežili jeden krásny týždeň plný smiechu a radosti. Spoznali sme život Mojžiša a vďaka jeho životu sme opäť zakúsili Božiu blízkosť. Mojžiš počas svojho života spravil aj veci, ktoré nie sú dobré, no oľutoval ich a Boh si ho vyvolil ako vodcu, ktorý vyvedie a zachráni hebrejský národ spod rúk faraóna.

S deťmi sme hneď od prvého dňa zažívali útlak Hebrejov, ktorí ťažko a tvrdo pracovali pre faraóna. Vypomáhali sme zbieraním stavebného materiálu, stavali mosty, ktoré museli byť pevné, dlhé a zároveň funkčné. Časom Mojžiš musí opustiť Egypt a vydáva sa na cestu hľadania svojej identity. Neskôr sa ožení a stáva sa pastierom oviec. S deťmi sme vyrobili pre Mojžiša stádo ovečiek, ktoré pasie. A ako tak jedného dňa pasie, zjaví sa mu Boh v ohnivom kríku a posiela ho, aby vyslobodil Hebrejov. Mojžiš to prijíma, a tak sa opäť vracia do Egypta, kde žiada faraóna o prepustenie ľudu. Faraón je tvrdohlavý, preto krajina a ľud v nej trpí 10 egyptskými ranami. Krajinu zasiahol ľadovec, v rukách sme museli rozmraziť čo najrýchlejšie kocky ľadu, napádajú nás muchy, ktoré sa ťažko chytajú... Videli sme ako faraónovi zatvrdlo srdce, ale aj to, že najťažšia rana pre neho bola práve tá 10., ktorá bola zároveň aj poslednou - zomrel mu prvorodený syn. Hebrejský národ je prepustení, Mojžiš ako líder nás vyvedie z krajiny. Odchádzame na náročnú cestu. Pred nami kráča veľký oblačný stĺp, ktorý nám ukazuje smer cesty. Dostávame sa k červenému moru. Faraón si začína byť vedomý, že prepustil lacnú pracovnú silu a tak sa so svojou armádou vydáva za nami. Mojžiš zazrie armádu. Vystrie palicu nad more, to sa rozdelí na dve časti a my, Hebreji, sa dostávame na druhú stranu mora, ale armáda v tom mori zahynie, pretože more sa vráti do pôvodného stavu. V krajine svieti veľké slnko, ktoré nás zohrieva a robí, že sa stávame čoraz viac smädnejší, reptáme a nariekame. Mojžiš udrie palicou a v kameni sa objavuje voda, ktorá je čerstvá a príjemná pre naše telo. No ľud reptá ďalej, že je hladní a tak nám Boh posiela z neba prepelice, ktoré sme si opiekli. Dostávame sa pod horu Sinaj, Mojžiš vystupuje na jej vrchol, kde mu dáva dve kamenné tabule, do ktorých je vyryté desatoro, ktoré nemá ostať len vyryté do kamenných tabúľ, ale má sa vryť do našich sŕdc. V tento deň sa učíme aké dôležité je priateľstvo (priateľstvo s kamarátmi, s rodičmi, s Bohom...). 

Vyslobodení z krajiny, kráčajúc do zasľúbenej zeme sa všetci lúčime s táborom a v spomienkach si uchovávame tie krásne chvíle, ktoré sme zažili pri spoločných hrách, tvorivých dielňach, na túre... 

Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram