Pre piatich „videsákov“ sa misijné leto začalo už koncom júna, keď sa presúvali na spoločné miesto: Košice - Luník IX. Svoj čas venovali rómskym deťom, ktoré sú rovnako hravé, živé či akčné pri aktivitách ako tie deti, ktoré poznáme v našich strediskách. Tieto deti boli o čosi viac prítulnejšie a odvážnejšie.
Prv, aby sa mohol tábor uskutočniť, prebiehalo destinačné stretnutie animátorov, víkend pred celým pirátskym dobrodružstvom. Spoločný čas pomohol animátorom z celého Slovenska lepšie sa spoznať, keďže na tábore boli prítomní okrem „videsákov“ aj Bratislavčania a Žilinčanky. Pozvánky na tábor sa deťom rozdávali priamo domov.
Animátori začínali deň rannou sv. omšou a modlitbami, následne sa nachystali posledné veci na divadlo a na aktivity. Deti prichádzali cez bráničku, kde ich čakala trampolína, kalčetá, hudba a nadšení animátori. Celým prímestským táborom deti sprevádzal moderátor kapitán Jack Sparow, ktorý ich vyburcoval rôznymi pokrikmi. Nesmela chýbať ani táborová hymna a tanec. Divadlo prekvapilo každým dňom efektmi, ale aj hereckými výkonmi, všetko to mala pod palcom sestra Betka. Deti boli rozdelené do šiestich skupín, v ktorých zdolávali aktivity, objavovali svoje talenty, získavali pirátske groše, prešli mnoho krokov počas výletu, zahrali si množstvo hier, odhalili, kde sa skrýva sladký poklad, nafotili hromadu fotiek, zaspievali veľakrát hymnu a našli mnoho nových priateľstiev, ktoré môžu trvať, aj keď sa tábor dostal ku koncu. Posledným spoločným programom bola svätá omša, kde každá skupinka niečo pomohla nachystať - od spevu, hudby, ukazovačiek až k prosbám.
Animátori po tábore ešte chvíľku pobudli v Košiciach, vybrali sa na výlet, poprechádzali sa po Luníku v sprievode domácich animátorov, tam sa deti nahromadili okolo nich a prechádzka bola o čosi krajšia. Tento čas bol veľkým prínosom, človek si uvedomil, že mnohé misie začínajú v domácom prostredí a nemusíme cestovať tisíce kilometrov, aby sme slúžili pre iných.