A už to prišlo. Áno, dlho očakávaný piatok. Dočkali sme sa nášho prvého (pre niekoho x-tého) víkendu Vides.
Síce to bolo nulté stretko, ale žiadne nuly neprišli. Prišli mladí z každej strany nášho MULTIKULTÚRNEHO Slovenska, taká fajn partička. Tento víkend šiel ruka v ruke s pätnástimi narodeninami Videsu. Preto sme si aj my prítomní zaspomínali na časy pätnástich rokov, niektorí veru nemuseli hľadieť do dávnej minulosti. K 15-tke neomylne patrí 9. ročník ZŠ, a tak, nečakane, sme sa aj my zahrali na ročník, v ktorom sa lúčiš s pohodou základnej školy. Naša riaditeľka, sestra Elen, a vedenie tejto nezvyčajnej školy nám pripravilo zaujímavý program. V piatok sme sa začali trošku oťukávať a spoznávať. Sobota, to nás čakala škola v prírode a neskutočne náročná cesta do vedľajšej dediny. Tam sme sa naobedovali, zavadzali na svadbe a omrkli veľmi netradičný kostol. Večer nás čakala narodeninová párty Videsu, tá bola veľkolepá-celosvetová. Posledný deň sme sa napapali, pomodlili, upratali, rozlúčili a utekali na spoje. Tento víkend nebol len v znamení 15-tich narodenín, ale aj v znamení sviatosti. V malom kostolíku sme zažili sviatosť krstu, spovede, Eucharistie a pomazania chorých. Waaau, aj ja si vravím. Milým okorenením boli aj prednášky “starších” Videsákov, ktorý nám rozprávali o ich lete. Len tak sme ústa otvárali, keď sme počúvali o vojnovej Ukrajine a o obrovskom Sibíri. Ďaľšie misijné miesta sa nám snažili priblížiť pomocou aktivitiek, hier. Víkend bol plný radosti, priateľstiev, jedla, prijatia, irónie, paradajkovej polievky, hluku a tanca- takto sme to zhodnotili na konci. Myslím, že nie som jediná, ktorá teší aj na druhé stretnutie!