Aby sa na VIDESe niečo nestalo, tak to by sa musel stať zázrak. Zažili sme si toho spoločne mnoho, či už to bolo cestovanie alebo iné príhody. Tak ako vždy, vám porozprávam, čo skvelé a úžasné sa stalo tento víkend.
Prvá veľmi dôležitá vec, samozrejme zo západu nám meškali vlaky, a tak sme si kúštik počkali, asi hodinu, ako sme nastúpili. Keď sa s pomocou Božou podarilo všetko opraviť, tak sme sa nakoniec dopravili do Liptovského Mikuláša a tam sme sa stretli ako staronová partia, ktorá rozrástla o nových členov a samozrejme aj o jednu novú sestru FMA, Niku. Keď som povedala, že sa stalo niečo skvelé a úžasné, tak bol to príchod chlapcov na VIDES. Áno počujete správne, rozrástlo sa to o pár šuhajov, ktorí začali vyvažovať nás dievčatá a už skoro nie sme v prevahe. Nie sú to len tak hociakí chalani, sú to veľmi šialení a zaujímaví chlapci od Rožňavy, vďaka ktorým humor nabral novú cestu. A to som si myslela, že prehrotenejšie osoby ako som ja, už asi nie sú, no opak je samozrejme pravdou.
Vzájomné spoznávanie prebehlo veľmi rýchlo a bez akýchkoľvek problémov, zahrali sme si spoločne niekoľko hier, ale samozrejme venovali sme sa aj prezentovaní našich letných, týždňových misií. Zo začiatku chlapci utiahnutí v skupinke sa odhodlali a spoločne sa socializovali medzi nami, ako starí videsáci. Hneď na začiatku sme sa porozprávali a predstavili si priebeh ukrajinského tábora, ktorý musím povedať, slečna Saška odprezentovala veľmi zaujímavo a to prostredníctvom otázok, ktoré dávala animátorom, ktorí sa podieľali na tábore. Druhý nasledoval môj milovaný Luník IX., ktorý som prezentovala ja osobne, spoločne s doplnením nejakých informácii od pána Švika. Nasledovala Poštárka v prevedení Majky, Sološnica a Kuchyňa v podaní našej Natky a Rumunsko, ktoré som mala opäť na starosti ja, ale samozrejme zazneli tu aj vsuvky od Sašky a Mira. Počas prezentovania sme počuli mnoho otázok, ktoré boli trefné a k veci. Humorné zážitky nemohli chýbať pri žiadnom tábore, a tak sme si medzi sebou zazdieľali tieto nádherné chvíle.
Medzi všetkými týmito prezentáciami sme si samozrejme našli čas na lezeckú stenu, mnohé pohybové hry ale aj jednu prehrotenú prezentáciu, ktorú prezentovala moja osôbka. Slúžila, všetci vieme, že to bolo na vysvetlenie fráz a slov, ktoré som vymyslela a začala ich používať medzi videsákmi. Všetci ich poznajú, ale možno nepoznajú ich význam. Takže vedela som, že po správnosti by sa patrilo vysvetliť to. Som vďačná, že to dopadlo dobre a nikomu nechýbal, po odprezentovaní, úsmev na tvári. S mnohými obavami, že naši chlapci to nepochopia, sa zhostili tejto role a začali tento slovník používať aj oni. Dokonca jeden z nich, náš Jožko, si robil aj poznámky z toho 
. Nakoniec by som len chcela dodať, že som rada, že prišla medzi nás nová, mladá krv alebo, ak to tak môžem povedať „východná krv”, ktorá povedzme si narovinu je niekedy mierne šialená, až zahrotená. A ešte jedna vec, hovorí sa, že východniari nevedia robiť? No tak zoznámte sa s upratovacou čatou, ktorá utierala riady, čistila šporák a samozrejme kuchármi, ktorí nám urobili skvelú krupičnú kašu.
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM
