Tak som sa vrátila zo svojej misie. Trošku neplánovanej, trošku narýchlo, ale čo si povieme... Božie cesty sú niekedy nevyspytateľné a minimalisticky zbaliť kufre zas až taký problém nie je.
A tak som toto leto svoj čas, takmer dva týždne, venovala deťom a mladým vo frankofónnej časti Belgicka. Boli sme taká multikultúrna spoločnosť – z každého rožku trošku. Okrem domácich tam s nami boli misionárky FMA z Madagaskaru, Libanonu, Francúzska, Kamerunu... Slovensko som zastupovala spolu s Milkou, animátorkou z Bratislavy. Našu skupinu dopĺňal ešte jeden animátor z Ukrajiny. Deti, ktorých bolo zhruba osemdesiat, taktiež pochádzali z rôznych kútov sveta ako sú Tunisko, Sýria... Vierovyznania boli rovnako pestré, mnohé deti boli z moslimských rodín.
Čo sa týka prostredia či programu táborov, od tých našich nemali veľmi ďaleko. Hry, výlet do skanzenu v Bokrijku, lanová dráha či kúpalisko, nacvičovanie programu na piatkovú akadémiu pre rodičov, večerné oratko pre starších.
Možno sa pýtate, v čom môže vlastne spočívať misia v tak rozvinutej, bohatej krajine. Čo tam nemajú? Voda ide, aj bývať majú kde, v obchodoch plno tovaru... Treba si však uvedomiť, že materiálne blaho nie je všetko. Práve naopak. Keď som bola v kostole, veľmi ma prekvapil priemerný vek veriacich. Okolo mňa sa črtalo mnoho vlasov múdrosti, no tých „ešte neošľahaných životom“ už pomenej. Niekedy som ich mohla spočítať na jednej ruke. A čo sa týka tábora, na stene síce bol obraz don Bosca, ale v mnohých prípadoch to bolo asi tak všetko. A tak sme sa snažili so saleziánkami rozprávať, prečo je to tak a čo sa s tým dá spraviť, s mladými sme sa aspoň troška snažili nazrieť do vnútra, na skutočné hodnoty a základ života v pravej radosti.
Myslím, že tento pohľad na pestré kultúry, rôzne vnímanie sveta, diskusie a výmeny skúseností bol jednoznačne prínosom pre obe strany. Som vďačná, že som takto mohla darovať svoj čas, kúsok seba a zároveň toho veľa načerpať.
Podporte našu činnosť