Advent&misie; Jozef, syn Dávidov, neboj sa...

Na sklonku adventu prichádzame so štvrtým článkom zo série rozhovorov s misijnými dobrovoľníkmi. Tentokrát sú témou misie na Slovensku, konkrétne na Luníku IX a v Boľkovciach. Videsák Peťo Dudák nám prezradí, čo zistil o slovenských deťoch, aj ako prežíva advent či misijné dobrovoľníctvo.

Advent sa pomaly chýli ku koncu. Čím je pre teba v tomto roku výnimočným?

Na začiatku som ani nenazdal a advent už klopal na dvere. A tak rýchlo ako prišiel, tak sa aj chýli ku koncu. Pre mňa bol výnimočný tým, že som mal stužkovú, (ktorá bola úplne fajnová). Na stužkovú treba aj pripraviť program, ktorý sme poväčšine tiež chystali cez adventné obdobie. To mi odviedlo myšlienky od všetkého ostatného až do takej miery, že som si ani poriadne neuvedomoval, že je advent a že sa mám nejakým spôsobom chystať na príchod Ježiška. Až teraz, keď toto píšem, som si uvedomil, ako som sa nesústredil na to, že je advent, ale viac na stužkovú. To bol asi najväčší rozdiel oproti ostatným adventom, čo som zažil.

Tvoja misijná skúsenosť sa týka Luníka IX a Boľkoviec. Čím sú podľa teba tieto misijné destinácie jedinečné a s akým posolstvom tam misijní dobrovoľníci prichádzajú?

Neviem to celkom porovnať s ostatnými destináciami, ale určite sme tam neboli menej prospešní ako v zahraničí. Môžem iba povedať, že tieto naše slovenské deťúrence sú veľmi jednoduché a vďačné už len za to, že sme pri nich. Veľmi rýchlo

si vedia zvyknúť na nových ľudí a spriateliť sa s nimi. Do akej miery sa s nimi spriatelíme, tak sa nám dokážu otvoriť a my ich do takej miery môžeme spoznať. My, VIDESáci, chodíme na misie najmä za deťmi. Snažíme sa im hravou formou odovzdať základy slušného správania, naučiť ich modlitby a tiež aj niečo o Ježišovi. Toto im môžeme odovzdať najlepšie, keď sa s nimi spriatelíme a spoznáme ich, podľa možností čo najlepšie.
Na misie vždy prichádzame niečo dávať. Alebo možno lepšie – všetko, čo je v našich silách a možnostiach. Pravda skúsenejší misijní dobrovoľníci už vedia, že vždy na tých misiách v konečnom dôsledku dostaneme viac ako dáme.

V dnešnom evanjeliu čítame, ako sa Jozef ocitol v zložitej situácii. No Pánov anjel, ktorý poznal súvislosti, ho upokojuje a usmerňuje. Stretol si sa na misiách so situáciou, kedy si sám od niekoho potreboval radu alebo usmernenie?

Spomínam si na jednu príhodu, ktorá sa mi stala na Luníku. Balil som stanovisko, keď mi jeden malý chalan, ktorý nebol na tábore, ukradol loptu. To bola panika a zmätok. Vtedy ma upokojil Pietro (starší a skúsenejší VIDESák), ktorý už poznal, ako to tam chodí. Vysvetlil, že to je v pohode, nech si z toho nerobím ťažkú hlavu. Povedal, že decká z tábora ju nájdu, lebo nikto na Luníku nemá takú loptu. Tak keď toho dotyčného decká uvidia, loptu mu zoberú a donesú k saleziánom. 🙂

Pre mnohých ľudí je advent príležitosťou, kedy niečo vo svojom živote zmenia. Ako rozhodnutie stať sa misijným dobrovoľníkom ovplyvnilo tvoj život?

So službou druhým som už mal skúsenosti, keďže som dlhší čas skautoval. A keď som sa dopočul o tejto možnosti – VIDES, hneď som bol rozhodnutý, že na misie pôjdem. Stojí to nejaký ten čas, ktorý treba venovať prípravným stretnutiam. Čiže si aj trochu inak musím rozplánovať čas so školou, skautingom a futbalom. Na VIDESe som však spoznal veľa ľudí, ktorí ma tiež svojim spôsobom inšpirovali a do určitej miery ovplyvnili. Samotné misie, resp. ľudia, s ktorými som sa na misiách stretol, vo mne vyvolali viacero otázok, a tiež som sa od nich čo-to naučil.