Na túto víkendovku som sa veľmi tešila, hlavne na kamarátov, ktorí mi už chýbali, keďže ubehli tri mesiace od posledného Videsu. Do Lúčok sme prišli z rôznych smerov - z východu dofrčali Rožňavčania autom, vlakom nám pricestovala časť zo západu a z Bystrice. No a naveľa, naveľa z posledných síl prišlo aj auto z Bratislavy. Veď viete ako to býva, akonáhle nasneží v Bratislave to už kolabuje a presne takéto dopravné ťažkosti spomalili náš príchod, ale o dobrú náladu nás neobrali.
Tento víkend je už tradične spoločným víkendom Videsu a Sávia, v ktorom sa dobrovoľníci pripravujú na ročnú misiu v Afrike. Spoločné aktivity a zdieľanie, počas celého víkendu, je pre nás vždy obohacujúce o novú perspektívu, ale hlavne o nové priateľstvá ktoré sa už tvorili pri večerných hrách. No na nás, oneskorencov, museli nové priateľstvá počkať do rána, keďže po neskorom príchode sme zamierili rovno do teplých spacákov.
Sobotu sme začínali ráno s modlitbou, v ktorej sme ďakovali za ľudí, ktorí nás sprevádzajú životom. Po výtečných párkoch, posilnení raňajkami a pripravení rásť sme začali doobedný program. Pozvali sme si medzi nás skvelého hosťa, Janka Holubčíka SDB, ktorý si pre nás pripravil bloky o preventívnom systéme výchovy don Bosca, a o edukačnom prístupe dobrovoľníka. Počas týchto blokov sme diskutovali a hľadali spôsoby riešenia rôznych situácii, ktoré môžeme zažiť na misiách, ale aj doma. Doobedný program sme zavŕšili spoločnou omšou v angličtine. No obed sa tentokrát niesol v hokejovom ošiale, keďže Slovensko hralo rozhodujúci zápas na ZOH v Miláne.
Oddýchnutí, po pravej poobednej sieste a potešení postupom našich hokejistov, sme pokračovali v poslednom bloku, o pilieroch výchovy a o edukačnom prístupe v rôznych krajinách a kultúrach. Za tento obohacujúci a interaktívny program ďakujeme Jankovi Holubčíkovi, ktorý nás potom opustil. Tento víkend sme mali aj predstavené misijné destinácie, ktoré nás čakajú v lete ako: Luník, Poštárka, Orecháč, či Sološnica alebo Prešov. Čas rozlišovania sme strávili spoločnou modlitbou ruženca v prírode. Po ňom na nás už čakal ďalší skvelý hosť, Tomáš, ktorý sa prišiel s nami podeliť o svoju misijnú skúsenosť v Južnom Sudáne. Toto svedectvo bolo pre nás povzbudením a inšpiráciou, no len tie komáre nás trochu vydesili.
Večerný program bol v réžii Domči, ktorá si pre nás pripravila námety na vtipné scénky ako v „Partičke“. Do programu sme zapojili aj hosťa, ktorý si zahral digestor a išlo mu to výborne, no a vtipná zoznamka s trojhlavým drakom či rybkou Dori, nás dostali do záchvatov smiechu. Ale ako bolo povedané „stále plávať, stále plávať,“ tak sme aj my doplávali do záveru víkendu, ktorý sme si už len v nedeľu spoločne zhodnotili a pozdieľali naše dojmy. Spoločnou omšou sme ďakovali za toto spoločenstvo a po výbornom spoločnom obede sme sa pobrali do iného kúta Slovenska.
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré administruje NIVAM.
