V jednote je sila

Jana Grenčíková
16. augusta 2014

Po ročnej príprave, po prekonaní zúfalého presviedčania mojej mamy, ktorá posledné tri mesiace zbierala najtragickejšie správy z vojnou skúšanej Ukrajiny som nabalená, psychicky aj fyzicky pripravená nastúpila na vlak smer východ!

Spolu so sestrami Andrejkou a Kajou sme sa v dedinke Lapšyn pripojili k už zabehnutej partii slovenských a ukrajinských animátorov - Mati, Mimi, Márii, Števovi, Peti(ovi), Maričke a Oli a neskôr k nám pribudli ďalší bojovníci - Perčinka, Vítúsik, Oľa 2 a Ivanka.

Bývali sme u otca Vasyla a pani Toni spolu s ich tromi deťmi v podmienkach pre misionára luxusných - mali sme sprchu a wc, latrínu a dokonca posteľ s perinou!

V pondelok 14.7. sa začínal náš tábor s témou Panna Mária v živote svätých, kde každý mohol spoznať Andreja Šeptického, Dona Bosca, Lurdy, Fatimu alebo pokrov Panny Márie. Naše dni sme začínali radostne - tancom a hudbou, ktorá zvolávala všetky deti po celom Lapšyne. Tanec je univerzálny jazyk a tak nám nazbieral 95 detí. V takomto počte sme každý deň prechádzali cez scénky, kde poniektorí animátori bojovali s jazykom a iní zas so smiechom. Po scénke nasledovala pieseň, katechizácia a voľné hry. Unavení z hier sme o dvanástej načerpali silu na službe božej, kde sme bojovali nie len s pochopením gréckokatolíckej liturgie, ukrajinčinou, ale aj s postaršími občanmi. Po výdatnom obede sme sa o pol tretej stretli znovu s deťmi a nastala dlho očakávaná veľká hra, kde dievčatá a chlapci potvrdili svoju súťaživosť a odhodlanie prekonať prekážky. 

Všetci členovia skupiniek - Anjeliky, Adrenalín a Ukrajinci sa navzájom spoznali, naučili sa spolupracovať a navzájom si pomáhať. Na krúžkoch si každý mohol vyrobiť niečo z bužírok, kvietky z krepového papiera alebo ako ozdobu do vlasov, náramok či vyhrať pravú medailu! Táborový deň sme začínali a rovnako aj zakončovali tromi Zdravas Mária, ktoré sa nám postarali o naozaj pohodovú pohodu (slov. počasie). Keďže vides animátori sú nezničiteľní o ôsmej večer sme sa stretli s teenagermi a zahrali si volejbal, futbal či slávne Peťove Uno. Deň sme zakončili ružencom po Lapšyne.

Vrcholom celého tábora, bol piatkový  koncert, na ktorý sa všetci poctivo pripravovali. Aj napriek silnej búrke, ktorá sa snažila všetkých odradiť, koncert sa uskutočnil a skupiny predstavili svoje heslá, piesne a pokriky, ktoré si rodičia a starí rodičia hrdo fotili. Nasledovali scénky, ktoré pripravili deti podľa veku a na koniec sme sa predstavili v scénke aj my - animátori, kde sme odhalili recept na úspech - V JEDNOTE JE SILA!

Po týždni sme sa s novými zážitkami a plnými taškami hier presúvali cez krásnu ukrajinskú prírodu do ďalšej dedinky, len niekoľko kilometrov od slovenskej hranice, do Chudľova. Rozlúčili sme sa s Mimi a ukrajinskými animátormi a namiesto nich sme privítali novú ukrajinskú animátorku Juľu. Aplikovali sme už osvedčený táborový program s jedinou zmenou, a to, že ráno sme začínali so staroslovienskou službou božou a skončili sme o pol piatej obedovečerovou hostinou, ktorú nám pripravili pohostinní obyvatelia Chudľova. Tu sme zistili, že nikdy to nesmieme prehnať s prvým chodom lebo po ňom nasleduje ďalších päť! (A to, že lyžica nie je na stole neznamená, že  polievka nebude!) Ubytovaní sme boli u otca Vasyla a Irky, ktorí nás spolu s deťmi opäť o rok očakávajú.

Po oddychu v bazéne a po výstupe na krížovú cestu sme sa 28.7. opäť vrátili na Slovensko. Čas na Ukrajine nás naučil žiť jednoduchšie, dávať viac a očakávať menej. (A jesť viac 🙁 🙂 .)

  Fotogaléria: Lapšyn a Chudľovo

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram