„Kadiaľ sa mám vydať?“ „To záleží na tom, kam chceš dôjsť“, povedal Kocúr. „Je mi to dosť jedno...“, povedala Alenka. „Potom je jedno, kadiaľ pôjdeš“, povedal Kocúr. (Z knihy Alenka v ríši divov)
Alenka z úryvku nemala pevne stanovený cieľ, ale približne 40 mladých z celého Slovenska, ktorí sa v dňoch 21.10-23.10. 2016 vybrali do Liptovskej Štiavnice, áno. Pýtate sa, aký? Nuž, v prvom rade ten, že všetci títo mladí sú nadšení myšlienkou misií a rozhodnutí robiť niečo viac. Stretli sa, aby sa počas víkendu formovali na 1. VIDES stretku s názvom – Dobrovoľník –človek.
Piatkový večer sa začal príchodom a ubytovaním všetkých zúčastnených v útulnom a peknom domčeku s názvom Carmagnola. A potom, keďže sa tu stretli staré známe, ale aj nové neokukané tváre, pokračoval program rôznymi zoznamovačkami a aktivitami na vytvorenie tej správnej videsáckej atmosféry.
Ako už bolo vyššie spomenuté - tento víkend niesol názov Dobrovoľník – človek, takže sobotňajší program bol zameraný už konkrétne na jednotlivcov, na to po AKEJ CESTE a KAM kráčam ja osobne. Väčšina dňa sa niesla v duchu blokových prednášok, ale nemajte obavy, že to vyzeralo ako na nudnej hodine v škole. Všetko bolo robené interaktívne, užili sme si pri tom kopec srandy a samozrejme veľa vecí a poznatkov sme sa snažili hneď aj zapájať do praxe, do osobného života každého z nás.
Aký konkrétny poznatok si z týchto prednášok odnášam ja osobne? Napríklad tieto 3 body:
Týmto však sobota ešte neskončila. Ako to už býva zvykom - sobotňajší večer sa vždy nesie v znamení prevlekov a masiek. Tento raz sme sa dohodli, že sa na programe každý z nás príde prezentovať ako knižná postava. Myslím, že keď sa v jednej miestnosti stretne napr. taký Sherlock Holmes s jeho verným Dr. Watsonom, Stromobrat, Červená Čiapočka, Superman a ďalšia kopa iných knižných kamarátov, tak o zábavu je postarané. 🙂
Okrem tohto všetkého bol však ešte jeden veľmi dobrý dôvod na zábavu a oslavu - slovenský VIDES totiž dosiahol v tomto roku svoje 13. narodeniny! A keďže VIDES je každý jeden z nás, nechýbal ani skvelý narodeninový koláč, tance, prskavky či vypúšťanie lampiónov.
A čo dodať na záver? Keďže sa z nás počas víkendu stali takí „videsácki tínedžeri“, ktorí majú kopec otázok a tiež často hľadajú správny smer, verím, že aj toto stretnutie a zážitky nám pomohli nasmerovať sa k nejakému cieľu a vykročiť po ceste vpred.
