…Aj týmito slovami by sa dal opísať posledný zážitok vides leta 2024. Posledné dni tohtoročných prázdnin patrili práve videsákom samím. Vlastne, ani nie tak samím. Dostali sme totiž ponuku, ktorá sa len tak neodmieta. Duchovné cvičenia u saleziánov vo Veľkom Biely boli skvelou príležitosťou na stíšenie a pookriatie na záver, pre mnohých z nás, ozaj akčného leta. Spolu so sestrou Daškou (ďakujeme za ňu) sme sa hlbšie zamysleli nad tým, v čom spočíva naša cesta učeníka. Že je dôležité nechať sa navštíviť Ježišom, že dávať odpustenie je obrovským bohatsvom, či to, že Bohu netreba krásnu izbu, pretože jemu stačí aj maštaľka, len musí byť otvorená. Téma učeníctva bola pre každého z nás v niečom veľmi aktuálna. Obohatením našich ducháčov bolo aj miestne jazero, kde sme mohli tráviť pár chvíľ počas poobedí. Napokon, aj voda je krásny obraz Boha a túžba vedieť sa Mu odovzdať tak, ako sme sa ponárali do vody, nabrala v tomto prirovnaní úplne iný rozmer. Dokonca, z jedného neškodného nápadu ísť sa počlnkovať po jazere, sa stal prevrátený čln. Takže mali sme možnosť pochopiť, že Božia prítomnosť je všade okolo nás a môže byť aj v nose alebo ušiach. Jasné, že nám to sestra Daška pripomínala celý zvyšok ducháčov (však veselé spomienky treba). Vďační sme aj miestnej komunite za prijatie, najmä Jožkovi Luscoňovi za slúženie svätej omše a vysluhovanie sviatosti zmierenia. A ďakujeme aj sestre Danke za to, že napriek tomu, že nie len z chleba žije človek… nám parádne varila a starala sa o naše hladné bruchá a tiež za šerovanie jej skvelých receptov. Dobrá kríza počas ducháčov vraj nie je zlá, no našťastie z hladu nevznikla.
Boli to krásne štyri dni plné pokoja, ktoré sa, napriek občasnému silenciu, niesli v radostnej a priateľskej atmosfére (inak by to ani s videsákmi nebolo predsa;)). Bolo to super, pretože práve učeníctvo je o nasadení sa (s čím väčšinou problém nemáme), no dôležité je aj vedieť sa znova a znova vrátiť spať k Ježišovým nohám. A veruže, pripomenúť si to dobre padlo!
