Naša cesta integračného tábora pre ukrajinské a slovenské deti sa začala v pondelok 4. augusta 2025 v stredisku na Mamateyke. Celý tábor sa niesol v duchu spoznávania iných kontinentov prostredníctvom kreslených rozprávok. Deti postupne nastúpili do svojich tímov a mohli sme odletieť za novým dobrodružstvom. V prvý deň naša cesta viedla až do ďalekej Ázie. Stretli sme pandu Po, odvážnu Mulan a lietajúceho chlapca na koberci, Aladina. Snažili sme sa nájsť a pochopiť osobnú hodnotu a spoznať, že v každom z nás drieme malý hrdina. Tento deň bol tvrdým orieškom, ako pre nás animátorov, tak aj pre samotné deti. Začiatky však bývajú ťažšie, ale o to môže byť krajší celkový výsledok.
Utorok sme prenikli do srdca ukrajinského lesa a stretli jeho strážkyňu Mavku. Deťom sa tento deň veľmi páčil a úsmev na ich tvárach žiaril celý čas. Snažili sa spoznávať kultúru aj iných európskych štátov, z čoho plynuli aj rôzne hry. Svoje kreatívne schopnosti deti využili na výzdobu kartónových domčekov a zvyšnú energiu vybehali pri hre Ču-va-či. V strede týždňa nás vánok zavial až do neďalekej Trnavy. Deti čakali tvorivé dielne a hlavným bodom programu bolo lanové centrum. Lezecká stena, zoskok, či zipline – stačilo si vybrať a deti veru nezaháľali. Naučili sa pozerať na svet aj z inej perspektívy.
Štvrtok prišiel ako veľká voda. Veď to bola aj poobedná aktivita, ktorú si deti veľmi užili. Vodné hry neminuli nikoho, ani nás, animátorov. Bolo vidno, že v tento deň odvaha nikomu naozaj nechýbala. Aj keď únava už bila na dvere, navzájom sme sa podporili a vkročili do posledného dňa. Nikto asi nečakal, že posledný deň príde tak rýchlo. Práve preto sme deťom ukázali, aké miesto má v živote rodina. Vedeli sme, že prichádza lúčenie, ale to nikomu nebránilo využiť každú sekundu na vytvorenie úžasných spomienok. Koniec prišiel veľmi rýchlo, posledné fotky a deti sa rozutekali domov.
Pre niekoho mohol byť tento tábor len ďalším zážitkom, no pre mňa to bol týždeň, kde som získala nové skúsenosti, kamarátov a neľutujem ani jednu sekundu, že som sa rozhodla urobiť niečo aj pre tých iných. Preto vrelo odporúčam, ak ľudia váhajú, či je to pre nich alebo nie, najlepšie je to skúsiť – veď len tak sa dokážeme posunúť vpred. Ďakujem všetkým, ktorých prítomnosť urobila tento tábor výnimočným.
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, ktoré administruje NIVAM.
