S Malým princom na Ukrajine

Klára Kubištelová
23. júla 2019

Malý princ pri objavovaní Zeme zavítal spolu so siedmimi dobrovoľníkmi a sestrou saleziánkou aj na Ukrajinu do dedín Chudľovo a Repechiv.

Deti spolu s animátormi objavovali dobrodružstvá Malého princa a hľadať preňho priateľa. Počas jednotlivých dní sa zoznámili s Malým princom, ružou, líškou a obyvateľmi blízkych asteroidov. Tí si pre účastníkov tábora pripravili hry a rôzne súťaže.

Svoju zručnosť a fantáziu si deti mohli precvičiť počas krúžkov, kde každý deň mali možnosť vyrobiť si malú drobnosť z príbehu Malého princa. Okrem súťaženia a vyrábania sa v krátkych katechézach animátori spolu s deťmi zamýšľali nad priateľstvom, vlastnosťami priateľa, akým priateľom mám byť ja sám/sama pre iných.

Dobrovoľník Števo zhodnotil misionárske pôsobenie: „Tohtoročné misie mi dali dve základne veci. Možno si poviete, že misie sú viac o dávaní. Áno, ale dávajú viac samotnému misionárovi. Ten síce na tábore za ten týždeň dáva ďalej to, čo už dávno dostal, ale po týždni odíde a ovocie je v Božích rukách. Žiadna zásadná zmena sa v tom mieste neudiala. Ale udiala sa kdesi inde - v samom misionárovi. Ten počas týždňa ide často za svoje limity, musí rozlišovať medzi potrebným a správnym, musí upustiť od svojich zvyklosti a ísť s vierou a nádejou v ústrety novému spôsobu myslenia či života. A to veľmi citlivé. Ak som na začiatku hovoril o dvoch veciach, tie by sa dali zhrnúť ako "nepereživaj" (ukr. Nepreživaj), a "navzájom si slúžte". Akokoľvek sa snažíme, počas toho týždňa toho veľa nezmeníme a mnoho veci nám bude liezť na nervy. Iná mentalita, iní ľudia, iné zvyklosti... Ak chceme naozaj načúvať,  nemôžeme každú maličkosť prežívať ako koniec sveta. Inak by sme sa rýchlo zosypali. Niečo nám nevyšlo? Ok, ideme ďalej, zajtra je zas deň.  pohádali sme sa? Fajn, stáva sa, ideme ďalej, namiesto toalety latrína? Prijmi to a ideme ďalej.Čo je dôležitejšie je slúžiť. A to nehovorím vo vzťahu k tým, ku komu ideme. Ale najmä medzi sebou, ako animátori a misionári. Ak ste spolu niekde, v cudzej krajine skupina dva týždne či mesiac, najdôležitejšie je služba mojim bratom a sestrám. Každý sme nejaký, máme svoje plusy i mínusy a po čase je každý na dne svojich síl. Opora a služba jeden v druhom je spôsob, ako to spoločne vieme dotiahnuť do konca. Ak je čas raňajok a môj spolubrat chodí hore dole a pripravuje raňajky, asi je na mieste vstať a priložiť ruku, aj keď sa mi nechce. Ak nám domáci robia služby, je vhodné spýtať sa a zapojiť sa. Ak  ktokoľvek robí čokoľvek, nenechajme ho v tom samého a ponúkneme mu svoju pomocnú ruku. To je jediná cesta, ako dosiahnuť spoločný cieľ misii. Byť pri sebe navzájom a slúžiť si. “

Ďakujeme za vaše modlitby, ďakujeme otcovi Vasiľovi a pani Ire rovnako ako aj Oli a Andrijovi za prijatie počas týždňa nášho pôsobenia u nich.

Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram