Orechov dvor – doučovanie

VIDESáci
2. októbra 2021

Misia v rómskej osade Orechov dvor prebiehala od 16.8.2021 do 1.9.2021 a niesla sa v nádychu množstva prepočítaných príkladov, prečítaných strán čítanky, precvičeného pravopisu či zopakovania si základných geometrických tvarov. O tom ako to celé prebiehalo a čo bolo super sa dočítame v nasledujúcich riadkoch.

Gabika, aká bola náplň tvojej činnosti na Orechovom dvore? A ako si to vnímala?

15. augusta 2021 som nasadla na autobus a pozerala z okna až kým som nevystúpila v mojej cieľovej stanici – v Nitre. Už prvý večer strávený v tomto meste mi napovedal, že Nitra toho ponúka oveľa viac, ako som si myslela.

Týždeň od 16. do 20. augusta som spolu s ďalšími Videsáčkami strávila v rómskej osade na Orechovom dvore. Náš deň mal jasnú štruktúru. Doobeda sme s deťmi mali krúžky. Na ktorých sa prvý deň vyrábali náramky z korálok, neskôr rakety, ktoré sme odpaľovali takmer až do vesmíru, tancovali, hrali futbal a jeden deň dokonca aj pozerali rozprávku.

Poobedia sme venovali doučovaniu, na ktoré som sa obzvlášť tešila. Vďaka tímu Videsákov sme sa mohli tri týždne pred začiatkom nového školského roka venovať deťom, ktoré si tak mohli osviežiť vedomosti a získať nové zručnosti ešte pred nástupom do školy. Najviac sme sa, prirodzene, sústredili na čísla a písmenká. Slovenčinu, matematiku a čítanie. Počítanie príkladov rôznej náročnosti, písaniu aj čítaniu z čítaniek. S predškolákmi sme precvičovali motoriku a úchop ceruzky či pera.

Večere sme trávili prechádzkami po Nitre, modlitbami svätého ruženca a svätými omšami. Boli sme sa pozrieť na kalvárii i na Nitrianskom hrade, videli nové súsošie Panny Mária Guadalupskej a sv. Juana Diega a navštívili sestry saleziánky.

Týždeň strávený s deťmi na Orecháči bol pre mňa obohacujúcim zážitkom, o ktorom rozprávam každému na počkanie. Stretnutia s deťmi pri hrách i učení boli veľmi intenzívne a peknučké. Mala som príležitosť priblížiť sa deťom a Bohu aj na tomto mieste. Som vďačná za každého, koho som tam mohla spoznať. Toto miesto sa mi zapísalo hlboko do srdca.

PS: Pokračovanie nabudúce a ja sa naň teším už teraz, lebo na Orechovom dvore som nebola naposledy a to sa určite stane aj vám, keď ho raz navštívite...

- GABIKA Z. -

Mirko, čo ťa najviac chytilo za srdce?

Na Orechov Dvor som síce vyrazil s nadšením, no prevládala vo mne neistota, spôsobená najmä mojím nedostatkom skúseností s prácou medzi rómskymi deťmi. Tento negatívny pocit však krátko po príchode pominul a bol som príjemne prekvapený, keď som vystúpil z auta a takmer okamžite som sa ocitol obklopený skupinkou detí, ktoré neskrývali nadšenie z toho, že k nim (aj keď len na týždeň) prišiel nový dobrovoľník a začali ma zasypávať otázkami a ukazovať mi ich obľúbené hry. Pozitívna mienka, ktorú som vtedy o týchto deťoch nadobudol, sa počas jednotýždňového doučovania viackrát potvrdila a domov som sa vracal veľmi spokojný so svojím zážitkom, ktorý by som odporučil každému, kto nad niečím takým uvažuje.

- MIROSLAV K. -

Veronika, čo ti dal týždeň na Orechovom dvore?

Na Orechovom dvore, som mala možnosť byť už tretie leto a stále neľutujem. Je to čas plný radosti a zábavy. Deti sú šťastné aj z maličkostí a neverili by ste ako ich jedna obyčajná hra dokáže zabaviť aj na celý deň. Každý rok sa teším na novinky, čo všetko spolu so sestrami a pracovníčkami v centre zažili, kde boli, ako sa darilo. Pevne verím, že aj o rok budem mať možnosť vrátiť sa na toto miesto, ktoré mi najmä vďaka skvelej komunite a deťom prirástlo k srdcu.

- VERONIKA K. –

Natálka, čo ťa oslovilo na Orechovom dvore?

Keď som prichádzala na Orechov dvor v hlave som mala otázku: „Na čo som sa to dala?“ Vedela som, čo ma čaká, ale zároveň to bolo niečo neznáme. Bariéry, ktoré som v sebe mala postupne opadávali. Od Rómov som cítila veľké prijatie a radosť, že sme medzi nich prišli. Doobeda sme mali tvorivé dielničky a poobede doučovanie. Bola som milo prekvapená, keď už na dielňach sa niektorí pýtali či im môžem dať príklady z matematiky. Uvedomila som si, že vedieť čítať a písať nie je taká samozrejmosť, a aj za to by sme mali byť vďační. Na Orechovom dvore som pocítila jednu myšlienku, ktorú som sa dočítala o misiách: „Misia je dôsledkom a prejavom toho, že sme stretli Boha, že sa nás dotkol a takto nás dal do pohybu.“ Lebo práve ten pohyb som cítila.

- NATÁLIA M. -

Eliška, aký bol tvoj najkrajší zážitok na Orechovom dvore?

Bolo úžasné sledovať ich natešené tváre, keď sme prichádzali, no bolelo nás, keď sme videli smutné tváre a potláčajúce slzy detí pri našom odchode. Človek si potom uvedomí, že tam určite nebol zbytočný, a že sa našlo miesto v ich srdciach pre nás.

- ELIŠKA K. -

Janka, aký bol tvoj najkrajší zážitok na Orechovom dvore?

Myslím, že každý kto už bol na orechovom dvore, sa tam rád vracia a ja nie som výnimkou. Tento rok bol však pre mňa iný než ostatné. Po minulé roky by som dokázala hodiny rozprávať o najkrajších zážitkoch, avšak toho roku moju misiu vnímam, ako týždeň prežitý vo všednosti. Celý týždeň bol pre mňa krásny v tom, že som dostala možnosť prežiť s deťmi obyčajne strávený čas, ktorý bol pre mňa cennejší ako iba jednotlivé útržky najkrajších momentov. Som vďačná za toto doučovanie, pretože vďaka nemu som mohla nahliadnuť aj na iné stránky života detí, o ktorých som si myslela, že už ich perfektne poznám.

Tento projekt bol podporený z dotácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR „Programy pre mládež 2014 – 2020“, ktorú administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Ďalšie články

linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram